Keď všetko zničí žiarlivosť

 

S Marekom sme začali chodiť už na strednej, tesne pred maturitou. Bol fantastický. Originálne mi vyznal lásku, bol zábavný, životaschopný a pozorný, takže po 4 rokoch chodenia som nemala dôvod odmietnuť jeho ponuku na sobáš. Je pravda, že od začiatku bol dosť majetnícky, volal mi niekoľkokrát do dňa ako sa mám, ak som s ním práve nebola, a keď som niekam chcela ísť bez neho, nahodil taký výraz, že som okamžite zrušila každé stretnutie s kámoškami. Pripadalo mi to celé milé a rozkošné, ako o mňa dbá a chráni si ma pre seba.
 
Spomínam si, že v práci ma, vtedy asi 35-ročná kolegyňa Hela, upozorňovala, že Marek nie je v poriadku, keď mi toľko vycengáva do práce. Dokonca sme sa kvôli tomu aj pochytili, keď som už mala plné zuby jej pripomienok na náš vzťah a varovaní, že mám behať kade – ľahšie a nechať ho plávať. Vykričala som jej, že asi ona je tá, ktorá má problém, lebo si nevie nájsť partnera a na našu lásku sprosto žiarli. Ležerne ma vtedy odbila slovami: „To si fakt myslíš?! Neblázni. Žiarlivca mať na krku je na slučku.“ A viac sme sa o tom nebavili.
 
Svadbu sme mali nádhernú, vyšiel mi každý detail. Žili sme si potom ako holúbkovia, hoci som pomaly začala pociťovať obmedzovanie z toho, že ma Marek pred prácou stále čaká a nedajbože, aby som sa s nejakým kolegom čo i len rozlúčila. Ako mníška som musela utekať rovno k nemu a nikoho si nevšímať, aby sa nezačal otravne niečo vypytovať a znervózňovať sa. Posedenia neprichádzali do úvahy, ak, tak len posedenia s ním.
Na materskej s Jankou a vzápätí aj Boriskom mi už všetko liezlo na nervy. Potrebovala som kontakt s ľuďmi, nielen s dvomi deťmi, ktorých slovná zásoba sa týkala iba hračiek, požiadaviek a rozprávok. Na pieskovisku som sa zoznámila s mamičkami aj oteckami na materskej. Čo čert nechcel, raz som ostala na pieskovisku sama s jedným oteckom a s nadšením sme deťom stavali hrad. Zaujatí budovaním fasády, ani sme si nevšimli, že k nám pristúpil môj muž. Jeho reakcia bola šialená, poskákal nám po hrade, chytil ma za lakeť a ťahal za sebou bez slov. Deti dokonca nechal na pieskovisku a prikázal im nech počkajú. Otecko sused len pozeral a nechápal. A mňa môj muž za rohom poriadne prefackal. Vraj on nebude živiť 4 krky, drieť na nás a ja si budem flirtovať s chlapmi na pieskovisku!!?!!
Odvtedy sa stali facky súčasťou môjho života. Neskôr už aj deti vedeli, že ocko mamke sem – tam vylepí. Po materskej mi nedovolil nastúpiť do práce. Vraj, doma je dosť roboty a o deti sa treba starať. Nechcela som tretie, ale čakáme tretie. Marek chce mať veľkú rodinu a poriadok doma. Čo chcem ja, to ho nezaujíma. Cítim sa beznádejne...
 
Agáta Galisová