Horúce leto 2026: Slovensko čakajú tropické dni, sucho aj požiare

Odborníci radia, ako sa pripraviť na extrémne teploty

Slovensko čaká leto s nadpriemernými teplotami, častejšími vlnami horúčav, suchom a zvýšeným rizikom požiarov, ktoré potvrdzuje trend otepľovania posledných rokov. Odborníci upozorňujú, že extrémne horúčavy sa stávajú novým štandardom letných sezón a čoraz viac zaťažujú zdravie ľudí, mestá aj infraštruktúru. Kľúčom k zvládaniu horúčav má byť kombinácia zelene, efektívneho hospodárenia s vodou, tienenia a premysleného urbanistického plánovania.

El Niño môže ovplyvniť globálne počasie, jeho dopady na Európu však zostávajú neisté

Pozornosť klimatológov sa v súčasnosti sústreďuje aj na klimatický jav El Niño, prirodzený jav v Tichom oceáne, ktorý môže ovplyvňovať počasie na viacerých kontinentoch a aktuálne je vo fáze rozvoja s očakávaným vrcholom na rozhraní rokov 2026 a 2027.

Ide o jav viazaný na južnú pologuľu, pričom jeho vplyv na Európu je skôr nepriamy a menej jednoznačný než v iných regiónoch sveta, ako je napríklad Austrália či západné pobrežie Južnej Ameriky.

„El Niňo je zatiaľ vo fáze rozvoja a vrcholiť by malo na rozhraní rokov 2026 a 2027. Je to jav prebiehajúci na južnej pologuli a uvádza sa, že jeho vplyv na počasie v Európe je neurčitý alebo menej konkrétny. Nie je to také konkrétne, ako napríklad v Austrálii, kde El Niňo spôsobuje sucho a naopak, na určitej časti západného pobrežia Južnej Ameriky výdatné zrážky. Pri poslednom El Niňo, ktoré vrcholilo na rozhraní rokov 2023 a 2024 sme na Slovensku zaznamenali 4 rekordne teplé ročné obdobia po sebe (jeseň 2023, zima 2023/2024, jar 2024 a leto 2024). Toto sa u nás nikdy v histórii meteorologických meraní predtým nestalo. A potom, v septembri 2024 sa vyskytli v strednej Európe výdatné zrážky s veľmi nepriaznivými hydrologickými dôsledkami,“ vysvetľuje klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ.

Horúce leto 2026 bude pokračovaním trendu posledných rokov

Podľa klimatológov neexistujú signály, ktoré by naznačovali návrat k chladnejším letám. Naopak, rastúca priemerná teplota spôsobuje, že obdobia extrémnych horúčav sa objavujú častejšie a trvajú dlhšie.

„Leto 2026 bude na Slovensku teplejšie ako dlhodobý priemer (1991-2020). Takto to teraz býva v lete u nás už pravidelnejšie. Tieto očakávania (leto 2026) by som ešte nespájal s aktuálne sa rozvíjajúcim El Niňo,“ uvádza klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ

Dôsledky pocítia najmä obyvatelia miest. Betónové a asfaltové povrchy počas dňa absorbujú teplo a v noci ho postupne uvoľňujú. Byty v hustej zástavbe sa preto ochladzujú výrazne pomalšie než rodinné domy obklopené zeleňou.

Sucho a požiare môžu byť väčším problémom než samotné horúčavy

Nedostatok zrážok sa už dnes prejavuje na stave pôdy aj vegetácie. Suchá krajina sa rýchlejšie prehrieva, horšie zadržiava vodu a je náchylnejšia na vznik požiarov.

„Veľmi vážnym problémom je nedostatok zrážok a sucho, ktoré trvá už od zimy 2025/2026. V tejto súvislosti je okrem iného nebezpečné riziko výskytu požiarov. V lete sa u nás vyskytujú búrky a tieto môžu byť v niektorých prípadoch veľmi razantné, sprevádzané nebezpečnými poveternostnými javmi (napríklad lokálny intenzívny dážď, veľké krúpy, silný nárazový vietor, veľa bleskov a prípadné rýchle lokálne povodne),“ upozorňuje klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ.

Leto je charakteristické aj vysokými teplotami, ktoré prinášajú výskyt tropických dní (nad 30 °C) a tropických nocí (nad 20 °C). Ak sa takéto obdobia opakujú v dlhších sériách, môžu byť veľmi zaťažujúce aj pre zdravých ľudí, pričom najviac ohrozené sú deti a chronicky chorí pacienti.

S rastúcimi teplotami a suchom sa ešte viac dostáva do popredia význam vody v krajine. Významnú úlohu zohrávajú aj zadržiavacie nádrže na dažďovú vodu, ktoré pomáhajú vodu udržať v krajine a využiť ju opakovane. Dažďovú vodu následne využívajú aj stromy a rastliny, ktoré ju ďalej spracúvajú a vďaka odparovaniu ešte intenzívnejšie ochladzujú svoje okolie.

„Dažďová voda predstavuje takmer bezplatný zdroj vody a náklady sú spojené najmä so zbernou nádobou, prípadne čerpadlom pri väčších podzemných nádržiach. Využíva sa najmä na priame ochladzovanie, keďže pri jej vyparovaní sa spotrebúva teplo z okolia,“ vysvetľuje Dušana Dokupilová, vedecká pracovníčka Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Ako pripraviť domácnosť na extrémne teploty?

Najúčinnejšou ochranou pred prehrievaním domácnosti je zabrániť tomu, aby sa teplo dostávalo dovnútra. Odborníci preto odporúčajú najmä vonkajšie tienenie, čiže žalúzie, markízy či rolety, ktoré dokážu znížiť teplotu v interiéri výrazne efektívnejšie než vnútorné tienenie.

„Dôležitým a najlacnejším a okamžite aplikovateľným opatrením je správne vetranie, podobne ako v zime, keď sa snažíme šetriť energiu na vykurovanie. Vetráme najmä v noci a nadránom, keď sú teploty najnižšie. Ak je vonkajšia teplota nižšia ako vnútorná, môžeme vetrať dlhšie a ochladiť aj steny bytu. Počas dňa je vhodné vetrať len krátko, aby sme vymenili vzduch bez prehrievania interiéru,“ vysvetľuje Dušana Dokupilová.

Ako dodáva, dôležité je aj obmedzenie zdrojov tepla v domácnosti, napríklad používanie sporáka skôr ráno alebo večer, keď je možné teplo odviesť von. Rovnako sa odporúča rýchle chladenie jedla a jeho uskladnenie v chladničke.

Význam má aj znižovanie „skrytých“ zdrojov tepla, ako sú staršie elektrospotrebiče či žiarovky, ktoré je možné nahradiť úspornejšími alternatívami. Pomôcť môže aj jednoduchá úprava interiéru, napríklad odstránenie kobercov, keďže dlažba či parkety pôsobia v lete chladnejšie.

Dôležitú úlohu zohráva aj efektívne tienenie, ideálne sú vonkajšie žalúzie, ktoré zabránia prenikaniu slnečného žiarenia do interiéru a tým znížia akumuláciu tepla v priestore. Menej účinné, no stále užitočné sú vnútorné žalúzie či svetlé závesy, ktoré aspoň čiastočne odrážajú svetlo a teplo.

„Dobrým a lacným riešením je aj ventilátor, ktorý je však vhodné nasmerovať na stenu, nie priamo na telo,“ uzatvára Dušana Dokupilová, vedecká pracovníčka Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Stromy dokážu ochladiť celé mestské štvrte

Mestá patria medzi najzraniteľnejšie miesta počas horúčav. Takzvaný efekt mestského tepelného ostrova spôsobuje, že teploty v zastavaných oblastiach bývajú o niekoľko stupňov vyššie než v okolitej krajine.

„Stromy ochladzujú, tienia, odrážajú a rozdeľujú ostrovy tepla. Stromy sú všestranné, zabezpečujú tieň pred slnečnými lúčmi a zároveň časť žiarenia odrážajú, takže sa menej energie zachytí na povrchu zeme a vracia sa späť do atmosféry,“ vysvetľuje Dušana Dokupilová.

Významnú úlohu zohráva aj odparovanie vody, ktoré spotrebúva teplo z okolia a prirodzene ochladzuje prostredie, pričom tento proces je v mestách často efektívnejší než klimatizácia, ktorá síce ochladí interiér, ale otepľuje vonkajšie prostredie.

Ambasádorka Európskeho klimatického paktu Daniela Piršelová hovorí, že najefektívnejšie sú dlhodobé a strategické opatrenia, ktoré prepájajú viacero oblastí od zelene cez tienenie až po hospodárenie s dažďovou vodou a úpravy budov tak, aby sa menej prehrievali, pričom zároveň zdôrazňuje, že mestá musia poznať najviac prehrievané lokality aj najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov, aby vedeli smerovať investície tam, kde majú najväčší efekt.

„Pozitívne vnímam aj to, keď mestá vysvetľujú súvislosť medzi klimatickou zmenou, horúčavami a ďalšími extrémami a zároveň informujú obyvateľov o konkrétnych opatreniach. Takýto prístup ľuďom pomáha nielen porozumieť tomu, čo sa deje a ako reagovať, ale zároveň posilňuje ich dôveru voči mestu,“ uvádza ambasádorka Piršelová.

Taktiež pripomína, že adaptačné opatrenia by mali ísť ruka v ruke aj so znižovaním emisií v oblasti energetiky a dopravy.

Adaptácia miest rozhodne o kvalite života počas budúcich liet

Podľa odborníkov už nejde o otázku, či budú horúčavy prichádzať častejšie, ale skôr o to, ako dobre sa na ne dokážeme pripraviť. Kľúčové sú najmä investície do zelene, hospodárenia s vodou, tienenia verejných priestorov a kvalitného urbanistického plánovania.

„Slovenské mestá nie sú pripravené na horúčavy. Neboli sme zvyknutí na to, že máme počas leta dlhotrvajúce vysoké teploty spojené s koncentráciou tepla a tvorbou tzv. heat islands – mestských tepelných ostrovov. Na horúčavy musí byť mesto pripravené najmä architektonicky a urbánne,“ vysvetľuje Dušana Dokupilová.

Zároveň dodáva, že riešenia by mali byť súčasťou komplexného urbanistického plánovania - od rozširovania parkov a zelene cez vytváranie vodných prvkov, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu v krajine, až po obmedzovanie nepriepustných povrchov.

Ako dopĺňa, mestá by mali systematicky rozvíjať tzv. modrú a zelenú infraštruktúru, teda kombináciu zelene a vodných prvkov, ktoré spolu prirodzene ochladzujú prostredie.

„Obe zabezpečujú výpar vody, čím dosiahnu, že prijatá slnečná energia sa vyparí. Pri výsadbe zelene by mali brať do úvahy aj silu stromov oproti kríkom či kvetom. Strom nielenže odparí výrazne viac vody, ale poskytuje aj tieň,“ vysvetľuje Dušana Dokupilová.

Riešením do budúcnosti je podľa nej aj lepšie prispôsobenie materiálov v mestách a vytváranie ochladzovacích priestorov pre obyvateľov počas extrémnych horúčav.

„Mnohé slovenské mestá už zvyšujú svoju odolnosť a zavádzajú opatrenia v praxi. Za kľúčové považujem, aby sa tieto aktivity rozvíjali systematicky a stali sa prirodzenou súčasťou plánovania a investícií bez ohľadu na volebné obdobie. Mestá poznajú svoje potreby, no na ich efektívne zavádzanie im často chýbajú kvalitné dáta, odborné kapacity, stabilné financovanie a podpora štátu. Práve tieto podmienky rozhodnú o tom, ako rýchlo sa podarí riešenia rozšíriť tak, aby chránili zdravie ľudí aj životné prostredie,“ uvádza ambasádorka Európskeho klimatického paktu Daniela Piršelová.