DENNÍK RELAX - Rehabilitácia pomáha k návratu pacienta do bežného života, ale aj k udržaniu zdravia

Rehabilitácia pomáha k návratu pacienta do bežného života, ale aj k udržaniu zdravia

Rehabilitácia je komplexný proces, ktorý je zameraný na znovuzaradenie človeka do bežného života po ochorení, úraze či chirurgickom zákroku. Jej cieľom je rozvíjať ľudí do ich maximálneho potenciálu (fyzicky, psychicky, sociálne) a pomôcť im zvýšiť kvalitu života.

Rehabilitácia má svoje diagnostické metódy, liečebné prostriedky aj vedecké zázemie. Snaží sa pôsobiť ako prevencia a radí ako sa udržať zdravý a zároveň pomáha zvládať a zlepšiť zdravotný problém, ak sa objaví.  Všetky rehabilitačné postupy majú svoje presné indikácie a patria do rúk len skúseným rehabilitačným lekárom a fyzioterapeutom.

Počas rehabilitácie je človek vnímaný ako celok, ktorý má nielen fyzické, ale častokrát v prípade ťažkých ochorení, aj psychické ťažkosti. Ide teda o koordinovaný, previazaný a cielený proces, ktorý eliminuje priame aj nepriame dôsledky zdravotného postihnutia.

Rozdelenie rehabilitácie

Rehabilitáciu rozdeľujeme na 4 podskupiny:
1.     Liečebná rehabilitácia  - cieľom je vytvorenie optimálnej funkčnej zdatnosti.
2.     Výchovná rehabilitácia - špecifické pedagogické postupy zamerané na rozvoj vzdelávania ľudí s telesným postihnutím.
3.     Sociálna rehabilitácia - proces, počas ktorého osoba so zdravotným postihnutím absolvuje nácvik zručností umožňujúcich dosiahnutie samostatnosti.
4.     Pracovná rehabilitácia- nácvik pracovných návykov, ktoré umožnia pacientovi udržať si svoje pracovné miesto, prípadné získať nové.

Kedy sa využíva rehabilitácia

Rehabilitačná liečba je indikovaná vždy, keď je potrebné pomôcť obnoviť fungovanie pacienta a pomôcť mu k návratu do bežného života. Najčastejšie ide o nasledujúce stavy: úrazy, amputácie končatín, operácie a poranenia chrbtice, náhle cievné mozgové príhody, neurologické a ortopedické diagnózy, psychosomatické poruchy, autizmus, hyperaktivita, skleróza multiplex, či poruchy reči a učenia sa.

Priebeh liečebnej rehabilitácie a jej postupy

Každý rehabilitačný proces sa začína vyšetrením rehabilitačným lekárom, ktorého cieľom je vyšetrenie pacientových schopností a najmä minimalizovanie vzniku možných komplikácií. Na základe vyšetrenia sú pacientovi odporúčané zdravotné pomôcky a konkrétne rehabilitačné procedúry.
Prostriedky liečebnej rehabilitácie môžeme rozdeliť na pasívne a aktívne.

Pasívne rehabilitačné prostriedky
Pasívne prostriedky využívajú pôsobenie fyzikálnych prostriedkov a možnosť fyzikálnej energie ovplyvniť tkanivo. Tieto prostriedky majú viacero účinkov: zlepšenie výživy a prekrvenia orgánov, zvýšená resorpcia exsudátov a transsudátov, uvoľnenie svalových spazmov a zmiernenie bolesti. Najznámejšie pasívne rehabilitačné prostriedky sú:

  •     Elektroliečba a magnetoterapia – využíva pôsobenie elektrickej energie, magnetického poľa  a elektromagnetických vĺn, napr. ultrazvuk, diatrón.
  •      Vodoliečba – využíva liečivé zloženie vody, tlak vody alebo jej teplotu, napr. vírivý kúpeľ, škótske streky, minerálny kúpeľ.
  •     Fototerapia – využíva vplyv laseru, polarizovaného svetla alebo infračerveného svetla, napr. laser, biolampa.
  •     Uhličité terapie – využívajú účinky medicínskeho oxidu uhličitého, napr. plynové injekcie, suchý uhličitý kúpeľ.

Aktívne rehabilitačné prostriedky
Aktívne rehabilitačné prostriedky predstavujú rôzne formy cvičenia a vyžadujú aktívnu spoluprácu pacienta. Pre každú indikáciu existujú iné vhodné formy cvičenia. Základným cieľom aktívnych rehabilitačných prostriedkov je pomôcť pacientovi odstrániť svalové spazmy a v maximálnej možnej miere navrátiť cit a hybnosť v poškodených častiach tela. Podľa rozsahu poškodenia pacientovho organizmu a možného rozsahu odporu, ktorý je schopný prekonať, delíme tieto cvičenia na:
1.     Cvičenie v predstave – pacient si predstavuje, že vykonáva požadovaný pohyb.
2.     Cvičenie s dopomocou – pacient vykonáva požadovaný pohyb s pomocou rehabilitačného pracovníka prípadne pomôcok.
3.     Aktívne cvičenie – pacient sám aktívne vykonáva požadovaný cvik.
4.     Cvičenie s odporom- vykonanie požadovaného cviku je sťažené vytvorením odporu proti jeho vykonaniu.

Každý aktívny rehabilitačný proces, začína najľahším stupňom cvičenia, ktoré zvládne pacient vykonať a postupne prechádza na vyššie úrovne. Cvičebný proces býva často spojený aj s výchovným procesom, čo znamená, že okrem cvičenia sa fyzioterapeut snaží aj o korekciu patologických pohybových stereotypov jedinca.

Rehabilitácia je proces, ku ktorému pokiaľ pacient pristupuje zodpovedne a je vedený pod dohľadom odborníkov, vo veľkej miere pomôže zvýšiť kvalitu života aj v prípade závažnejšieho zdravotného postihnutia. Samozrejme, vždy je jednoduchšie problémom predchádzať, ako ich riešiť, preto aj preventívna zložka rehabilitácie, má svoje nezastupiteľné miesto. Vo veľkej miere vie pomôcť napríklad minimalizovať bolesti chrbtice, ktoré vznikajú v dôsledku sedavého zamestnania a zároveň vďaka výučbe správnych pohybových stereotypov a pracovných návykov predísť rozvoju výraznejšieho poškodenia chrbtice. Práve vďaka širokému spektru využitia má  rehabilitácia svoje nezastupiteľné miesto v rôznych oblastiach medicíny.