31. OKTÓBRA JE SVETOVÝ DEŇ SPORENIA

Prieskum Nadácie PARTNERS a agentúry Focus priniesol veľké priznanie Slovákov. Až 70 % z opýtaných sa v ňom priznalo, že by dokázali usporiť mesačne od 50 eur vyššie, ak by sa pozreli bližšie na svoju bežnú spotrebu. „Na tomto príklade krásne vidieť, že pri revízii domáceho rozpočtu sa vždy dá usporiť nejaká suma. Ak by si Slováci tieto usporené peniaze každý mesiac odložili alebo ich investovali, pripravili by sa na krajšiu budúcnosť. Táto suma môže byť rozhodujúca pri sporení na životné finančné ciele, ako napríklad kúpu auta, štúdium detí alebo pri tvorbe aktív na dôchodok,“ hovorí Tomáš Čorňák, odborník na osobné financie z PARTNERS GROUP SK.

Ak by si Slováci odložili každý mesiac spomínaných 50 eur, po roku by mali k dobru 600 eur. No sporenie nie je len o odkladaní si peňazí bokom, ale o nastavení konkrétnych finančných cieľov. Tie môžu byť krátkodobé, ako napríklad dovolenka, strednodobé, ako je príprava na štúdium detí, alebo dlhodobé, ktoré sa najčastejšie spájajú so zabezpečením na dôchodok. Až keď poznáte svoje finančné ciele, viete si nastaviť efektívny plán sporenia. Pripravte si ho pri príležitosti Svetového dňa sporenia, ktorý pripadá na 31. október.

    1. PENIAZE NA SPORENIE VYČLEŇTE Z VÝPLATY AKO PRVÉ
Zdá sa vám, že žijete od výplaty do výplaty? Možno nie je problém ani tak vo výške príjmov ako v  nesprávnom hospodárení. Ak patríte k tým, ktorí sa spoliehajú, že si na sporenie odložia na konci mesiaca, budete sklamaní. Každoročné prieskumy potvrdzujú, že najviac peňazí z domácich rozpočtov uteká pri bežnej spotrebe. V poslednom z nich sa až tri štvrtiny opýtaných priznali, že majú vyššiu spotrebu, ako je odporúčaných 40 % z mesačných príjmov. „Ide o jednoduchý psychologický efekt. Míňame vtedy, keď máme peniaze. Ak si však z výplaty odložíme ako prvé peniaze na sporenie, na míňanie nám ostane menej. Zo skúsenosti viem, že mnohí to ani nepocítia. Naopak, budú mať lepší prehľad, čo sa deje s ich peniazmi,“ tvrdí odborník. Zároveň dodáva: „Aby bolo sporenie ešte efektívnejšie, treba si stanoviť jasné ciele, na ktoré peniaze odkladám.“  

    2. NEMÝĽTE SI FINANČNÚ REZERVU SO SPORENÍM
Aj keď v oboch prípadoch si odkladáte peniaze bokom, rezerva a sporenie nie je to isté a musia byť od seba oddelené. Rezerva totiž slúži ako poistka pri nepredvídateľných situáciách, ako je napríklad strata zamestnania a výpadok príjmu. „Odporúčaná optimálna rezerva je vo výške šiestich mesačných príjmov a nesmie slúžiť na financovanie dovolenky, zariadenia bytu alebo na výmenu auta za novšie. Sporenie je, naopak, účelové a očakávané, keďže presne poznáte cieľ sporenia,“ upozorňuje Tomáš Čorňák. Podľa odborníka zaberie vytvorenie optimálnej rezervy približne päť rokov.   

    3. NASTAVTE SI SAMOSTATNÉ SPORENIE NA PRÁČKU AJ NA ŠTÚDIUM DETÍ
„Ujasnite si, aké sú vaše krátkodobé a dlhodobé finančné ciele,“ radí Tomáš Čorňák. Pri krátkodobých cieľoch hovoríme napríklad o dovolenkách, zariadení do domácnosti alebo aj o príprave na Vianoce, ktoré každoročne ukroja stovky eur z rozpočtu. Zároveň bývajú najčastejším dôvodom, keď domácnosti svoje aktuálne potreby látajú cez rýchle pôžičky, kreditné karty a spotrebné úvery. „Ak by si Slováci každý mesiac ukrojili zo spotreby len o 50 eur, za rok by nasporili 600 eur, ktoré môžu použiť na prípravu na sviatky, financovanie dovolenky alebo iné krátkodobé ciele,“ opisuje odborník.  
 
Strednodobé a dlhodobé ciele majú už zásadný vplyv na životnú úroveň v budúcnosti. Najčastejšie ide o zabezpečenie bývania, budúcnosti detí či dôchodku. Tie sa nedajú dlhodobo financovať pôžičkami. „Ak ľudia dlhodobé ciele neplánujú, často musia zo svojich snov úplne upustiť,“ upozorňuje Tomáš Čorňák. Na tvorbu rezervy a sporenie by tak malo odchádzať dovedna 30 % z príjmov každý mesiac. Týmto krokom sa zabezpečíte na všetky očakávané i neočakávané udalosti, vrátane dôstojného života v dôchodkovom veku.

AKO NA SPORENIE V DVOCH KROKOCH

    1. Začnite s najdôležitejším cieľom – vytvorením REZERVY
Každý mesiac odložte 10 % z príjmu do rezervy, až kým sa nedostanete na požadovanú sumu 6-násobku mesačných príjmov.

Podľa odborníka trvá približne päť rokov, kým si domácnosť vytvorí optimálnu rezervu vo výške šiestich mesačných príjmov. „Základnou chybou je, ak peniaze najskôr míňame a odkladáme až ku koncu mesiaca. Po uhradení všetkých výdavkov, vrátane bežnej spotreby, však peňaženky bývajú na konci mesiaca prázdne a na sporenie tak neodchádza nič,“ opisuje Tomáš Čorňák. Problém nastáva, aj keď podrobne nesledujete svoj mesačný finančný tok.   

Príklad 1: Vytváranie rezervy 6-mesačného príjmu na sporiacom účte
Priemerná mzda: 1 200 eur
Sporíme si 10 % na rezervu: 120 eur mesačne
Cieľová suma: 7 200 eur

31. OKTÓBRA JE SVETOVÝ DEŇ SPORENIA
Zdroj: Finančný kompas

    2. Na strednodobé a dlhodobé ciele si sporte cez investovanie
Každý mesiac si odložte ďalších 10 % na strednodobé a 10 % na dlhodobé sporenie – investovanie.

Podľa Tomáša Čorňáka sú na päťročný horizont vhodné konzervatívne investičné stratégie, na 15 rokov dynamické a na 10 rokov kombinácia oboch. Investovanie je však náročné, preto odporúča poradiť sa s finančným odborníkom. „Tu treba počítať s dlhším investičným horizontom, a teda aj s tým, že na peniaze v najbližších rokoch nesiahnete. Dôležité je uvedomiť si, že za 20 rokov pravidelného mesačného investovania sa viete dopracovať k dvojnásobku vkladov,“ dodáva.

Príklad 2: Sporenie – investovanie na strednodobé a dlhodobé ciele
Priemerná mzda: 1 200 eur
Sporíme si spolu 20 % na strednodobé a dlhodobé ciele: 240 eur mesačne

31. OKTÓBRA JE SVETOVÝ DEŇ SPORENIA
Zdroj: Finančný kompas
 


 
Autor fotografie:https://pixabay.com/sk/photos/%c5%beena-dr%c5%be%c3%ad-smartphone-technol%c3%b3gie-3168797/