FIKUSY

Systematická botanika má vo svojich opisoch takmer 2000 druhov rodu Ficus, z toho asi 600 druhov rastie v trópoch, najmä v Indii.
Do priameho príbuzenstva patrí aj prastará kultúrna rastlina Ficus carica, o ktorej sladkých plodoch sú pochvalné zmienky už v Biblii. Fikusy sú však rôzne, väčšinou stálozelené stromy, kríky alebo liany, okrasné predovšetkým svojimi listami. Veľa druhov sa na celom svete pestujú ako bytové dekoračné rastliny, niektoré aj ako zaujímavé parkové druhy v teplých oblastiach. Všeobecne možno povedať, že od začiatku nášho storočia patria fikusy k najznámejším izbovým rastlinám. Stačí zájsť kamkoľvek do kancelárie, hotelovej haly či navštíviť štandardný byt na niektorom sídlisku. Takmer všade sa pestuje tzv. gumovník (Ficus elastica) alebo jeho drobnejší príbuzný Ficus benjamina. To sú notoricky známe "jednotky", ale vhodných, možno aj krajších druhov fikusov je oveľa viac. To už napokon vedia aj naše  záhradnícke firmy, a tak možno s potešením povedať, že v posledných rokoch už ponúkajú pestrejší sortiment fikusov, než len spomínané dva druhy. Do veľkých, svetlých vstupných hál alebo rozľahlých obývačiek sa hodí napr. Ficus lyrata. To je skutočný golem a asi neexistuje iná izbová rastlina, ktorá by mala väčšie listy. V našich podmienkach dorastajú do plochy 30 x 20 cm, v pôvodnej domovine (západná Afrika) sú listy veľké ako husle, t.j. dlhé až 60 cm. Je to druh milujúci "nohy v teple", stálu teplotu nad 18 °C a miernu, pravidelnú zálievku. Ďalším veľkým druhom je Ficus bengalensis a jeho kultivar "Kirshnae", ktorý je odolnejší a lepšie sa pestuje než klasický  rozmerný druh F. elastica. Ten sa naozaj pestuje takmer všade, avšak veľmi vytrvalo sa ťahá za svetlom a ak nestojí pri dverách alebo stene presklenej až k dlážke, rýchlo zhadzuje listy na spodných častiach kmeňa a konárov. Veľmi bohatý je výber stredne veľkých a menších druhov fikusov.

Klasickou lianou je Ficus pumila, ktorý sa správa ako brečtan a šplhá sa hore po všetkom, čo je na dosah. Jeho prednosťou je odolnosť voči chladu, a to až k +1 °C. Potrebuje stále vlhko, na príliš teplom a suchom stanovisku je chutnou potravou vošiek i molice skleníkovej. Kríkovitý druh Ficus binnedijkii má úzke kopijovité sivozelené a hrubé kožovité listy, podobné ako u bonsajistov  obľúbenom druhu Ficus neriifolia. Na izbové bonsaje i len ako voľne rastúce sa stále viac používajú napr. Ficus nitida (viac známy pod synonymom F. retusa), ďalej F. cordata, F. microcarpa (podobný F. benjamina, je však menej rozkonárený), F. infectoria, a novinka  rozmnožovaná u nás od roku 1991 - indický Ficus arnotiana. V príručkách o izbových rastlinách sa občas objavuje veľmi ozdobný druh F. deltoidea s päťcentimetrovými listami srdcovitého alebo  trojuholníkovitého tvaru. Ten si zaslúži väčšiu pozornosť, pretože je aj veľmi nenáročný na pestovanie. Milovníci sukulentných rastlín začínajú u nás intenzívne rozmnožovať tzv. kaudiciferné druhy fikusov. Pojem "kaudex" znamená zhrubnutý koreň, podobne ako pachykaul, ktorý vyjadruje zhrubnutú stonku (napríklad cudzokrajných fľašových stromov). Typickým príkladom je mexický Ficus petiolaris, ktorý je veľmi dekoratívny už ako dvojročný semenáč. Fikusy môžeme v miestnostiach umiestniť kamkoľvek, kde je svetlo. Sú to rastliny svetlomilné a otužilé druhy znášajú aj priame slnko. Najviac náročné sú bohužiaľ práve tie najviac pestované druhy, t.j. Ficus benjamina a F. elastica. Ostatné druhy môžu mať svetlo rozptýlené alebo až polotieň, najmenej náročné sú popínavé druhy a spomínaný Ficus deltodea. Druhy tvarované ako bonsaje sú ideálnym živým doplnkom do osvetlených skríň, na rôzne police a poličky, stoly a samozrejme okenné parapety. Sukulentné druhy zaujmú svojím pomalým rastom a bizarnými tvarmi, veľké urastené rastliny môžu byť dlhé roky dominantnou výzdobou všade tam, kde nie je núdza o priestor a svetlo. Z pestovateľských požiadaviek je na záver potrebné pripomenúť, že drvivá väčšina fikusov znáša vlhkosť normálneho bytu i suchší vzduch ústredného kúrenia. Zálievka má byť v čase rastu výdatná, aby rastliny zbytočne nevysychali, v zimnom období podľa teploty skôr obmedzená. Hnojenie je významné najmä v jarnom období, viac živín potrebujú rastliny dlhší čas nepresádzané. Ideálnou zemou je bežne predávaný rašelinový substrát a pri presádzaní nesmieme poškodiť koreňový bal. V lyku a druhotnej kôre fikusov sú mliečne kanáliky s mierne jedovatým latexom. Fikusy sa väčšinou veľmi ľahko rozmnožujú vrcholovými odrezkami konárikov, ktoré zakorenia vo vlhkom piesku pod pohárom, igelitovým vrecúškom, alebo len ponorené vo vode. Fikusy sú a budú vernými spoločníkmi ľudí, ktorí majú aspoň elementárny vzťah k rastlinám.