Výstava Petra Bartoša - Vizuálna topografia mesta a krajiny

Výstava Petra Bartoša - Vizuálna topografia mesta a krajiny

Dom umenia Slovenskej filharmónie Piešťany pozýva na výstavu výberu z diela konceptuálneho umelca

PETRA BARTOŠA - VIZUÁLNA TOPOGRAFIA MESTA A KRAJINY

Vernisáž výstavy: 19. 9. 2025 o 17.00 h. Výstava v Expozícii architektúry Ing. arch. Ferdinanda Milučkého Domu umenia SF Piešťany potrvá do 30. 11. 2025. Kurátor výstavy: Peter Rusnák.

Zároveň pozývame po vernisáži 19.9. o 17.30 h na prednášku kunsthistoričky a kurátorky 

Dr. MIRY KERATOVEJ (GMB) - CELOK JE MENŠÍ AKO SÚČET JEHO ČASTÍ

Peter Bartoš (1938, Praha) študoval na VŠVU v Bratislave (1957-1965, prof. J. Želibský, J. Mudroch), u prof. P. Matejku absolvoval postgraduálne štúdium (1966-1967). Samostatne vystavoval koncepty vo viedenskej Secesii (2014). Z medzinárodných výstav: Body and the East. From the 1960 to the Present, Moderna Galerija, Ľubľana (1998); Global Conceptualism: Points of Origin. 1950’s – 1980’s, Queens Museum of Art, New York (1999) etc.

Peter Bartoš je popri Júliusovi Kollerovi jedným z prvých protagonistov umenia konceptu a akcie na Slovensku. Patrí k najoriginálnejším postavám slovenského konceptuálneho umenia. Výstava autorského diela v Dome umenia SF Piešťany inštalovaná pod názvom Vizuálna topografia mesta a krajiny, ktorá je výberom zo súkromnej zbierky rodiny Figusch, sa venuje predovšetkým témam praktickej ekologickej krajinotvorbe, revitalizácii Bratislavského podhradia, konceptu krajiny a tzv. nomád-artu. Autorovo zaujatie ekológiou našlo svoj odraz v sérii vystavených krajinných projektov, kresieb a fotokonceptov, v ktorých autor krajinu navrhoval, komponoval a tvoril premyslene ako maliarsky obraz. 

V rámci prednášky Celok je menší ako súčet jeho častí historička umenia a kurátorka Mira Keratová predstaví koncepty krajinotvorby neoavantgardného umelca generácie 60. rokov 20. storočia Petra Bartoša. Uvedie jeho poňatia mestských prostredí, ktorými sa konceptuálne zaoberal od 70. rokov 20. storočia v rámci svojho programu tzv. ekologickej kultúry, v ktorom sa sústredil na ekológiu konkrétnych prostredí, ich vzťahovosť a regeneráciu. Bartošovu umeleckú prax kriticky zhodnotí z pohľadu vzťahovej etiky, etiky starostlivosti a súčasných klima-aktivistických transdisciplinárnych prístupov.