Výstava Alojz Štróbl – stredoeurópsky sochár z Kráľovej Lehoty

Alojz Štróbl (1856 – 1926) – stredoeurópsky sochár z Kráľovej Lehoty, výstava venovaná 170. výročiu narodenia významného rodáka z Liptova.

Miesto: Liptovská galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš

Názov výstavy: Alojz Štróbl (1856 – 1926) – stredoeurópsky sochár z Kráľovej Lehoty

Vystavujúci autori:

Aurel Ballo, Eduard Ballo, Gyula Benczúr, Pál Böhm, Ján Fadrusz, Alojz Fellegi, Jozef Hanula, Ferdinand Katona, Herman Armin Kern, Peter Július Kern, Vojtech Klimkovič, Ján Koniarek, Alexander Kubínyi, Karol Miloslav Lehotský, Richard Marco, Josef Mařátka, Ladislav Mednyánszky, Aleš Mikoláš, Josef Václav Myslbek, Alojz Rigele, Dominik Skutecký, Emil Softič, Gyula/Július Štetka, Alojz Štróbl, Žofia Štróbl, Viktor Oskar Tilgner

Kurátorky výstavy: Jana Babušiaková, Veronika Repová

Trvanie výstavy: 17. 06. 2026 – 30. 08. 2026

Otvorenie výstavy: 16. 06. 2026 o 16:30

diela zo zbierok: Liptovská galéria P. M. Bohúňa, Slovenská národná galéria, Liptovské múzeum v Ružomberku a súkromné zbierky

spolupráca: obec Kráľova Lehota

Tento rok si pripomíname 170. výročie narodenia Alojza Štróbla (1856 – 1926), rodáka z Kráľovej Lehoty, ktorý sa vypracoval na jednu z kľúčových postáv sochárstva v rámci Rakúsko-Uhorska. Liptovská galéria P. M. Bohúňa pri tejto príležitosti pripravila výstavu, ktorá v priestoroch bývalej stálej expozície 19. storočia predstavuje komplexný výber jeho diel zo slovenských zbierok. Otvorí ju už 16. júna.

Viac než len portrét umelca

Kurátorky výstavy, Jana Babušiaková a Veronika Repová, k projektu pristupovali s vedomím, že Štróblov odkaz by nemal byť vnímaný osamotene. „Výstava jeho dielo nepredstavuje izolovane - akcentuje sieť vzťahov a to časových, obsahových alebo ľudských,“ uvádzajú kurátorky. Expozícia tak mapuje umeleckú scénu prelomu storočí prostredníctvom diel jeho súčasníkov, žiakov i kolegov, akými boli Ladislav Mednyánszky, Herman Armin Kern, Eduard Balla, Štróblova sestra Žofia Štróbl alebo Ján Koniarek.

Čo je živé dnes?

Dvadsať rokov po významnej retrospektíve z roku 2006 autori výstavy neusilujú o opakovanie rozsiahleho projektu, ale o vytvorenie nového kontextu. „O 20 rokov neskôr nie je našou snahou konkurovať tomuto rozsiahlemu projektu, ale rozviť kontexty minulosti a súčasnosti,“ vysvetľujú autorky.

Tento dialóg medzi minulosťou a prítomnosťou dopĺňajú súčasní autori Richard Marco a Emil Softič, ktorých tvorba reflektuje historické námety a umeleckú tradíciu vyhotovovania kópií. Ich vstup do výstavy prináša kľúčovú otázku: v čom môže byť odkaz diela Alojza Štróbla príťažlivý dnes, či už skrze témy, ktorým sa venoval alebo spôsobom sochárskej práce ako figuralistu s príklonom ku realizmu.

Sochár spätý s Liptovom

Hoci Alojz Štróbl vybudoval svoju kariéru v Budapešti ako profesor a neskôr riaditeľ sochárskej školy, jeho vzťah k rodisku zostal intenzívny. Do Kráľovej Lehoty sa pravidelne vracal do svojho letného sídla „Frischfeuer“, kde mal aj vlastný ateliér. Ako pripomínajú kurátorky, „jeho prítomnosť a pôsobenie na Liptove zanechalo svoje viditeľné stopy v podobe zachovaných umeleckých diel“. Návštevníci môžu tieto stopy obdivovať aj pred budovou galérie, kde sú inštalované plastiky Diviak a Naša matka, pričom druhá menovaná je bronzovým odliatkom mramorového originálu z Národnej galérie v Budapešti.

Výstava, ktorá prepája zbierky Slovenskej národnej galérie, Liptovského múzea v Ružomberku a Liptovskej galérie P. M. Bohúňa, ponúka návštevníkom možnosť vidieť Štróbla nie ako statickú postavu dejín, ale ako ústredný bod širšej siete tvorivých súvislostí.

Výstava je otvorená do 30. augusta. Výstavný projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond je hlavným partnerom projektu. Projekt podporila vláda SR počas výjazdového rokovania vlády SR 2023 – 2027.