Štyri priateľské tváre, jeden veľký príbeh. To je novinka Nikdy nezabúdaj

Mackesyho slová a kresby sa stali útočiskom pre mnohých, ktorí hľadajú pokoj vo vnútri chaosu. Novinka Nikdy nezabúdaj prináša nový príbeh o tom, čo sa stane, keď sa stretne priateľstvo s neistotou — kniha, ktorá potichu ukazuje, že aj v najtemnejších chvíľach je láska, podpora a niekedy i obyčajná torta viac než dostatočné svetlo.

Kniha Charlie Mackesyho spred piatich rokov Chlapec, krtko, líška a kôň sa stala ikonou súcitu, priateľstva a krehkosti ľudského prežívania. Hlboké rozhovory štyroch odlišných postáv, láskavé ticho a výnimočné ilustrácie sú liekom na zhon, smútok i neistotu. Mackesy dokázal prostými vetami vyjadriť to, čo mnohí z nás cítia, ale nevedia pomenovať – a teraz sa k nám vracia s ďalším príbehom.

V knihe sa títo štyria priatelia opäť vydávajú na cestu. Nevedia presne, čo hľadajú, ale vedia, že život je niekedy ťažký, láska je skutočná a koláč často pomôže viac než slová. Keď sa na oblohe zjavia tmavé mraky, chlapec si musí spomenúť, na čom naozaj záleží, aby búrku zvládol.

Postavy v príbehu opäť putujú prírodou, nevedia presne, kam smerujú, ale vedia, že ich spája priateľstvo. Vedia, že život nie je vždy ľahký. Keď sa začínajú objavovať tmavé oblaky — doslova či metaforicky — chlapec si musí spomenúť, čo je preňho dôležité, aby prekonal búrku.

Ilustrácie sú kombináciou čierne-bieleho maľovania (niekedy s minimom farieb), čiarok, jednoduchých scén prírody a postáv, s priestorom na ticho (miestami nehovoria obrázky veľa), ktoré nechávajú priestor čitateľovi na vlastné interpretácie a zastavenie sa. Typický Mackesyho štýl — minimum slov, maximum pocitov. 

V príbehu je strach a neistota – ako reagovať, keď život začne prinášať búrky, keď počasie (vnútorné/emocionálne) nie je podľa očakávaní...
Pamäť a pripomínanie. Knižka učí spomenúť si, kto som, na čom mi záleží, kto ma miluje.
Je tam láska, priateľstvo, spolupatričnosť a to nielen medzi postavami, ale aj smerom k čitateľovi. Ten ani v ťažkom čase nie je sám.

Nechýbajú malé radosti ako torta vo farbe radosti a jednoduchosti, ako protijed na búrku, humor, priateľstvo. Sebaláska a súcit k sebe samému, pretože je dôležité byť k sebe láskavý, uznať, že život je ťažký a že sa niekedy cítime slabí.

Nikdy nezabúdaj nie je len príbeh o tom, že chceme byť akceptovaní, ale že každý z nás má jedinečný prínos do sveta. Že je normálne, keď občas pochybujeme o vlastnej hodnote, keď sa bojíme, že nás nikto nevidí. Tieto pochybnosti sú bežné, ale naša hodnota je nezávislá od toho, čo práve prežívame.