Stratené nálezy

Nádejná slovenská spisovateľka Barbora Daxner pokrstila svoj v poradí už druhý román s názvom Stratené nálezy. Krstnou matkou druhej knihy, balansujúcej na hranici ezoteriky a ľúbostnej drámy sa stala kontroverzná česká spisovateľka Sylva Lauerová, ktorá knihu „pochovala" pod pieskom.

Dvadsaťsedemročná dlhoročná novinárka úspešne vstúpila na literárnu scénu vlani svojou prvotinou Výsostne ženská záležitosť. K napísaniu druhého románu Stratené nálezy ju inšpirovalo poznanie, že „udalosti v našich životoch sa nedejú čistou náhodou a nie vždy všetko funguje na základe kauzálneho princípu príčin a následkov."
Prečo nesie kniha názov Stratené nálezy? Autorka vysvetľuje, že hrdinovia románu neustále niečo nachádzajú, strácajú a potom znovu nachádzajú, aby to opäť stratili. A znovu našli. Lásku, sebaúctu, vlastný osud, priateľstvo, čas, poznanie.
Aj Barbora Daxner sprvu svoju druhú knihu „stratila\". Hoci ju začala písať už pred vyše dvoma rokmi, nedokázala ju dokončiť. Neustále jej chýbali kúsky skladačky. Svoj „stratený nález" napokon našla a oprášila až tento rok, kedy sa jeho záver zrodil v priebehu augusta za rekordných sedem dní.

Stratené nálezy pokrstila Sylva Lauerová, považovaná za najkontroverznejšiu českú spisovateľku. Je známa nielen románmi Tichošlap, Jumaroro, Hračka či Otrok, ale aj zbierkami poézie. Jej knihy sú v Čechách bestsellermi a svojich čitateľov fascinuje tým, že nikdy nevedia, aký žáner bude mať každá ďalšia kniha.
„Výber krstnej matky nebol žiadna náhoda," hovorí Barbora Daxner a dodáva perličku o synchronicite, ktorá je leimotívom jej v poradí už druhého románu. „Sylva Lauerová sa v mojom živote objavila v období, kedy sa román Stratené nálezy začal rodiť a na svete boli prvé kapitoly. Stretla som sa so Sylvou ešte ako redaktorka ženského mesačníka, aby som o nej napísala článok. Po nezabudnuteľnom rozhovore mi Sylva zo všetkých svojich kníh venovala zbierku duchovnej poézie Michael2007. Práve túto a nie inú." A práve úryvok z Michaela2007, po ktorom slovenská spisovateľka opäť siahla o rok a pol neskôr, keď dokončovala záverečné kapitoly Stratených nálezov, jej svojou výstižnosťou vyrazil dych. Tento citát sa nachádza aj na obálke jej románu Stratené nálezy:
„Někdy je třeba potkat anděla, například v roli milence, aby mohla být duše vrácena na správnou cestu... toto setkání je dočasné, ale hluboké a zásadní.“
Barbora Daxner hovorí: „Mala som pocit, že asi neexistuje priliehavejšie zostručnenie hlavnej myšlienky môjho druhého románu, v ktorom sa dotýkam tém minulých životov a relativity nášho viditeľného sveta." Preto bol výber krstnej matky jednoznačnou voľbou. 

Štvrtkový krst v bratislavskej kaviarni Café Cverna, ktorého generálnym sponzorom bol AUTOPROFIT GALANTA, moderoval obľúbený herec Števo Martinovič a atmosféru navodila slovenská kapela Bloom na čele s charizmatickou červenovlasou speváčkou Barborou Drahovskou. Kapela zahrala skladby z pripravovaného albumu Let the good days come.

Krstná matka Sylva Lauerová pokrstila Barborinu knihu hrsťou piesku. Prečo práve piesok a nie napríklad typické šampanské? „Piesok v sebe skrýva symboliku, ktorá sa viaže aj na príbeh Stratených nálezov. Každý z nás je zrnkom piesku, nepatrným, a predsa by sme jeden bez druhého nestvorili púšť. Piesok symbolizuje to, ako sú naše životy a osudy navzájom prepojené, naprieč priestorom a časom ," vysvetľuje Barbora Daxner a dodáva, že piesok evokuje aj relativitu času a práve ten sa v jej románe povážlivo stiera, pretože minulosť sa prelína s prítomnosťou a budúcnosť vlastne neexistuje. Po prečítaní knihy budete mať tak AUTOmatický PROFIT už len z neochvejného pocitu, že každé zlo môže byť z dlhodobého hľadiska dobrom a každá strata prináša zároveň nález niečo oveľa, oveľa vzácnejšieho.

 
Anotácia
Hrdinovia románu Stratené nálezy z pera slovenskej spisovateľky Barbory Daxner neustále niečo nachádzajú, strácajú a potom znovu nachádzajú, aby to opäť stratili. A znovu našli. Lásku, sebaúctu, vlastný osud, priateľstvo, čas, poznanie. Hlavná hrdinka Nina, ktorá svoju prácu v redakcii ženského časopisu sama nazýva „drinou dievčaťa pre všetko\", nečakane nájde osudového muža. Aby ho vzápätí stratila, a našla poznanie, že nič nie je také ako sa na prvý pohľad zdá. Rovnako ako táto kniha. Strhujúci román Stratené nálezy nie je len o láske, ktorá trvá stáročia, ale aj o sile priateľstva dvoch žien, o hudbe, ktorá pomáha nájsť domov, osudovosti okamihu, hĺbke zrady a relativite reality. Vypočítavosť si na jeho stránkach oblieka kabát priateľstva, odmietnutie má korene v strachu, láska sa stáva nedobrovoľnou voľbou, hrdinovia sa potkýňajú o náhody, ktoré náhodami nie sú a hranice medzi snom a skutočnosťou, minulosťou a prítomnosťou sa povážlivo stierajú. Román Stratené nálezy je okorenený prvkami mystiky a zimomriavky vyvolávajúceho napätia a rozhodne vám vyplní sychravé popoludnia so šálkou voňavého čaju.