Reklamy influencerov (nielen) na sociálnych sieťach

S reklamou na internete sa spotrebitelia stretávajú takmer neustále v mnohých rôznych podobách. Najčastejšie má podobu obrázkov či krátkych videí, ktoré sa zobrazujú na rozličných internetových stránkach alebo sú zdieľané na sociálnych sieťach. Hoci je možné často pomerne ľahko spoznať rozdiel medzi reklamou a bežným obsahom, nie vždy to tak je. Hranica medzi obsahom a reklamou sa potom stiera najmä v súvislosti s obsahom na sociálnych sieťach, v ktorom známe internetové osobnosti propagujú nejaký výrobok či službu. Na riziká, ktoré tento „influencer marketing“ pre spotrebiteľov predstavuje sa zameriava európska spotrebiteľská organizácia BEUC.

Nová forma marketingu

Ako „influencer marketing“ sa označuje situácia, kedy známa internetová osobnosť (tzv. influencer) v rámci svojho obsahu uverejneného na sociálnych sieťach propaguje výrobok alebo službu. V porovnaní s klasickými formami reklamy totiž viac pôsobí na emócie sledujúcich a využíva dôveru, ktorú si s nimi vybudoval prostredníctvom spravidla priateľského a osobne ladeného obsahu. „Propagácia výrobku preto môže na spotrebiteľov pôsobiť skôr ako osobné odporúčanie od dôveryhodného virtuálneho kamaráta ako zaplatená reklama, čo má významný vplyv na ich rozhodovanie,“ poukazuje na problém Eduarda Hekšová, riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest. Mnoho influencerov svojim obsahom cieli na neplnoletých, ktorí sú voči takejto reklame aj kvôli dôverčivosti k svojim vzorom obzvlášť zraniteľní.

Skryto manipulatívna

Na influencer marketing sa vzťahuje zákonná právna úprava reklamy, ktorá tvorcom obsahu ukladá povinnosť jasne označiť, že obsah zahŕňa platenú propagáciu. Podobnú požiadavku spravidla obsahujú aj zmluvné podmienky väčšiny sociálnych sietí, kde je obsah zdieľaný. Z dôvodu nedostatočného vymáhania týchto pravidiel zo strany štátu a aj sociálnych sietí sa však v mnohých prípadoch stáva, že influenceri reklamu riadne neoznačia. „Skrytá reklama je preto jedným z najzávažnejších problémov, ktoré sa v súvislosti s influencer marketingom vyskytujú,“ varuje Eduarda Hekšová.

Normalizácia prejedania či plytvania

BEUC ďalej poukazuje na dva problematické sektory, ktoré bývajú predmetom influencer marketingu. Po prvé ide o propagáciu nezdravých potravín, ktoré najmä u neplnoletých vedie k zlému životnému štýlu a väčšej miere zdravotných problémov. Po druhé BEUC spomína aj podporu tzv. rýchlej módy, teda hromadného nakupovania veľkého množstva lacného, nekvalitného a masovo vyrábaného oblečenia. Trend rýchlej módy totiž predstavuje riziko, pretože vedie k impulzívnemu míňaniu, plytvaniu a negatívnym dopadom na životné prostredie.

Volanie po zmene

Nedostatočnú právnu reguláciu influencer marketingu navrhuje BEUC riešiť zákazom propagácie niektorých rizikových produktov, napr. spomínaných nezdravých potravín. Ďalej zdôrazňuje potrebu zavedenia prísnejšej povinnosti označovania reklamy a informovania spotrebiteľa. A od Európskej únie požaduje legislatívne zmeny, ktoré by zaviedli spoluzodpovednosť influencerov a spoločností nimi propagovaných za porušenie práva ochrany spotrebiteľa, ako aj zefektívnili ich vymáhanie.

Zdroj foto: Freepik