Prečo je február lepší na prípravu finančného plánu ako január?

Začiatok roka býva plný odhodlania. Chceme viac šetriť, zbaviť sa dlhov, začať investovať a „dať si do poriadku peniaze“. Realita je však tvrdá. Väčšina finančných predsavzatí sa rozpadne ešte skôr, ako príde jar. Nie preto, že by sme nemali disciplínu, ale preto, že si plán nastavíme bez reálnych čísel a bez systému.

Väčšina novoročných finančných predsavzatí zlyhá už po pár týždňoch. „Január je emočný mesiac. Po sviatkoch chceme radikálnu zmenu a nastavíme si nereálne ciele. Vo februári už máme výpisy z účtu, poznáme svoje skutočné výdavky a vieme si nastaviť finančný plán podľa reality, nie podľa pocitu,“ hovorí Ivana Miklešová, odborníčka na osobné financie z PARTNERS. Práve február je podľa nej najlepší čas na vytvorenie realistického finančného plánu domácnosti, ktorý vydrží celý rok.

Prečo novoročné finančné predsavzatia nefungujú

Najčastejšou chybou je, že ľudia si povedia, že od januára si začnú šetriť napríklad 300 eur mesačne, bez toho, aby vedeli, kde tých 300 eur vezmú. Nemajú presný prehľad o výdavkoch, netušia, koľko míňajú na bežnú spotrebu, a často nemajú ani vytvorenú finančnú rezervu. Keď potom príde nečakaný výdavok, ako oprava auta, výmena elektrospotrebiča, vyšší účet za energie alebo choroba, finančné predsavzatie sa rozpadne.

Problémom pritom zvyčajne nie je nízky príjem, ale chýbajúci systém. Ak domácnosť nemá kontrolu nad výdavkami a odkladá si len to, čo „zostane“, takmer nikdy nezostane nič. Udržateľný finančný plán nie je o radikálnom šetrení, ale o rozumnom rozdelení príjmu a o pravidelnosti.

Finančný plán je ako dom. Najprv základy, až potom sny

Ivana Miklešová prirovnáva osobné financie k stavbe domu. „Ak nemá pevné základy, každé ďalšie poschodie je rizikom. Základom finančného plánovania je finančná rezerva, ochrana príjmu a jasné nastavenie priorít,“ hovorí odborník. Finančná rezerva by mala predstavovať približne šesťnásobok mesačného príjmu domácnosti. Ideálne je, ak si domácnosť odkladá minimálne 10 % z príjmu, a to automaticky hneď po výplate. Aj pri napätom rozpočte sa dá začať s menšou sumou – dôležité je vytvoriť si návyk a systém.

Rovnako dôležitá je ochrana príjmu a majetku. „Ak rodina stojí na jednom alebo dvoch príjmoch, ochrana príjmu by mala byť samozrejmosťou. Stačí jeden dlhší výpadok a finančný plán sa rozpadne,“ upozorňuje Ivana Miklešová.

Ideálne finančné miery – pravidlo 10 : 20 : 30 : 40

Pri finančnom plánovaní domácnosti sa dá orientovať podľa jednoduchého modelu 10 : 20 : 30 : 40. Ide o rozdelenie čistého príjmu do štyroch základných oblastí.

Približne 10 % by malo smerovať na spomínanú finančnú rezervu. Ďalších 20 % na dlhodobé ciele, ako je dôchodok, investovanie alebo ochrana príjmu. Splátky úverov by nemali presiahnuť 30 % príjmu domácnosti. Zvyšných 40 % predstavuje bežná spotreba – potraviny, bývanie, doprava, voľný čas. „Ak splátky presahujú tretinu príjmu, domácnosť sa dostáva do rizika. A ak spotreba prekračuje 40 %, je čas prehodnotiť výdavky,“ vysvetľuje Ivana Miklešová.

Ako skrotiť výdavky a nájsť voľné peniaze

Rezervy sa dajú nájsť takmer v každej domácnosti, aj keď sa rozpočet zdá napnutý. V praxi ide často o 30 až 50 eur mesačne, ktoré pomôže nájsť poctivý audit rodinného rozpočtu. Jednoduchou cestou je využiť informácie v internetovom bankovníctve, ktorý nám sleduje výdavky. Rozdeľte ich na fixné, nevyhnutné a zbytočné a začnite si ich evidovať. Už samotné zapisovanie výdavkov vedie k opatrnejšiemu míňaniu. Ak pribudnú nové pravidelné náklady, napríklad vyššie energie alebo splátka hypotéky, rodina by sa mala dohodnúť, ktoré iné výdavky obmedzí.

„Najväčšie rezervy bývajú v spotrebe. Napríklad v častejšom stravovaní mimo domova, impulzívnych nákupoch či zbytočných službách, ktoré si platíme cez mobil alebo aplikácie. Úsporu možno nájsť aj v bankových poplatkoch, mobilnom paušále alebo nákladoch na auto. Dôležitá je aj optimalizácia úverov a včasné riešenie hypotéky pred koncom fixácie. Voľné peniaze takmer vždy nájdeme v spotrebe. Keď výdavky dostaneme pod kontrolu a nastavíme si systém, rozpočet sa uvoľní rýchlejšie, než ľudia čakajú,“ uzatvára Ivana Miklešová.

Druhé poschodie domu – zabezpečenie príjmu a majetku

Ak základy tvorí finančná rezerva, druhé poschodie finančného plánu predstavuje ochrana príjmu a majetku. Bez nej môže jeden vážnejší problém ohroziť celú finančnú stabilitu rodiny. Dôležité je si uvedomiť, že najväčším majetkom väčšiny domácností nie je byt ani auto, ale schopnosť zarábať.

Ak rodina spláca hypotéku alebo je odkázaná na jeden príjem, ochrana pre prípad práceneschopnosti či invalidity by mala byť samozrejmosťou. Rovnako dôležité je mať poistenú domácnosť a nehnuteľnosť.

Investovanie je strecha domu

Strecha uzatvára dom a rovnako tak investovanie uzatvára finančný plán. Strecha domu chráni všetko pod ňou a správne nastavené investovanie robí presne to isté, dlhodobo posilňuje finančnú stabilitu rodiny a pomáha jej odolávať inflácii aj budúcim výdavkom.

Mnohí chcú investovať skôr, ako majú vytvorenú rezervu a pod kontrolou svoje záväzky. Podľa Ivany Miklešovej je to chyba. „Investovanie má zmysel až vtedy, keď má domácnosť pevné základy a zabezpečený príjem. Investovanie nie je hazard. Hazard je nemať plán a spoliehať sa, že to nejako vyjde. Keď sú základy pevné, investovanie je prirodzeným krokom k budovaniu dlhodobého majetku a bohatstva,“ uzatvára odborník.

Február je o systéme, nie o predsavzatí

Finančný plán domácnosti nie je jednorazové rozhodnutie, ale dlhodobý proces. „Február je ideálny čas na jeho nastavenie, pretože emócie z januára už opadli a realita je jasná. Ak má rodina prehľad o výdavkoch, vytvorenú finančnú rezervu, rozumne nastavené splátky úverov a jasné dlhodobé ciele, peniaze prestanú byť zdrojom stresu a stanú sa nástrojom stability,“ sumarizuje Ivana Miklešová, odborníčka na osobné financie z PARTNERS. A to je cieľ každého dobrého finančného plánu.