Poďte na Bali, Filipíny, do Brazílie či Číny. Toto je príbeh Ja, cestovateľka

Dychberúce pláže, úžasná atmosféra, množstvo tradícií a  ceremónií, architektúra, hudba, tanec, spiritualita, chrámy, ryžové terasy, sopky, relaxačné masáže, milí ľudia a  hlavne príjemné teplo počas studených zimných mesiacov v Európe – to je Bali.
Aj tam vás vezme cestovateľka a fotografka Silvia Vaculíková, ktorá už navštívila vyše 120 krajín a napísala o nich viaceré knihy.
V tej najnovšej s názvom Ja, cestovateľka ponúka príbeh Júlie, ktorá krátko po skončení socializmu v Československu vyhrá fotografickú súťaž v ďalekej Číne. Rozhodne sa prevziať si cenu osobne a objavuje tu iný spôsob života a úplne odlišnú kultúru ako tú, ktorú poznala doteraz. Spoznáva Peking a ochutnáva pravú pekinskú kačku. Objavuje tradičnú čínsku medicínu, očarí ju slávna terakotová armáda, ale aj tibetská Lhasa, či bájna Šangri-la.  Dokonca sa dostane na diskotéku v Lhase.

Neskôr putuje po Brazílii...a v lietadle do Rio de Janeiro dokonca stretne slávneho Jamesa Bonda, alias Seana Conneryho. Spozná condomblé, krvavé náboženstvo a macumbu. A uchváti ju magická Amazónia.
Na Filipínach zasa zažije šibačku na ich spôsob, ukrižovanie Rumena, hororové pohrebné rituály, visiace rakvy a navštívi Údolie ozvien.
Pozrie sa aj na ostrov bohov, démonov a cibetkovej kávy Bali...

Pomedzi tieto štyri krajiny sa vracia Júlia aj na Slovensko, pretože ako tvrdí – „nemôžem predsa poznať svet a nepoznať svoj domov.“ A tak ide na každoročné stretnutie fotografov do Ružomberka, spoznáva Nižnú Myšľu a kult doby bronzovej, či unikátny kostolík v Ludrovej, gotický zázrak Liptova.
Mladá Slovenka na svojich cestách začína objavovať nielen cudzie svety, ale aj vlastné vnútro.

Je to pohodová a magická výpoveď o spoznávaní Číny, ostrova Bali, Brazílie, Filipín, ale aj historických častí Slovenska. Pútavé rozprávanie s obrovským množstvom informácií o skutočných zákutiach exotických krajín je oknom k zážitkom nielen z tohto sveta, ale aj toho duchovného, do ktorého je dopriate nazrieť len niektorým...

„Kto z nás si dnes ešte pamätá na popolníky zabudované v opierkach sedadiel v lietadlách? Áno, bola to realita, ako aj fajčenie v lietadlách. Takého zaujímavosti sa tiež nachádzajú v románe,“ dodáva Silvia.
Hoci je kniha Ja, cestovateľka román, vychádzala zo svojich cestovateľských zážitkov, ale nezabudla ani na Slovensko. Vedeli ste, že na našom území žili v období 1700 – 1400 rokov p. n. l. ľudia vysokí  dva metre? Aj s týmito ľuďmi, ktorí obetovali mladé ženy pri náboženských obradoch, sa hlavná hrdinka stretáva cez svoje vnútorné vnímanie.

Vo výkope priamo predo mnou stojí armáda, z ktorej ešte aj dnes ide strach. Pozerám na hlinených vojakov, ktorí žili pred 2 200 rokmi. Každá z asi 8 000 tvárí vojakov vytvorených z hliny je iná. Žiadna sa neopakuje. V presných šíkoch sú nastúpení pešiaci, lukostrelci, vojaci s  kušami, jazdci, vozataji – čiže kočiši, ale aj generáli. Nechýbajú hudobníci, akrobati, úradníci, ale aj sochy koní a vojnových vozov. Sprievodca robí výklad:
„Vojaci sú vytvorení z pálenej hliny v mierne nadživotnej veľkosti....“