Nová sezóna Divadla Jána Palárika bude Sezónou blízkosti

Nová sezóna Divadla Jána Palárika bude Sezónou blízkosti

Uplynulú sezónu praskali bubliny, ktoré stierali hranice komfortnej zóny. Dramaturgická vízia DJP pre novú sezónu 2025/2026 nadväzuje na koncept predchádzajúcej sezóny ,,radikálnou empatiou“.  Diváčky a diváci sa môžu tešiť na štyri inscenácie plné dobrých správ, prekonávania bariér, ľudskosti, inklúzie a láskavosti.

,,Byť optimistom dnes znamená ísť proti prúdu,“ uviedla umelecká šéfka DJP Lucia Mihálová. ,,Prvotným slovom sezóny je empatia. Je to slovo, ktoré mnohokrát zaznievalo na našich umeleckých poradách. Je to pre nás to, po čom v tejto sezóne voláme.“

V Sezóne blízkosti sa o radikálnu empatiu pričiní kvarteto režisérov - Ján Luterán, Peter Palik, Peter Tilajčík a Alena Weisel Lelková. Prvým titulom nasledujúcej sezóny, ktorá nastaví úvodné tóny, je inscenácia Dobré správy. Optimistická inscenácia o hrdinstvách všedných dní, poukazuje na dobré správy, ktoré sú v úzadí pesimistických reálií. Autormi sú Ján Luterán a Miro Dacho, no z veľkej časti aj obyvatelia a návštevníci Trnavy, ktorí svojimi dobrými správami môžu prispieť do schránky umiestnenej vo foyeri divadla a participovať tak na vzniku inscenácie. Pre tých, ktorí nemajú cestu okolo divadla, bude schránka putovať po lokalitách ako sú - Knižnica Juraja Fándlyho, Mestský trh a Festival Lumen.

V poradí druhá inscenácia pre deti od 3 rokov v réžii Petra Palika nesie pracovný názov Pocity. Pôjde o typ hry, ktorý na Slovensku v porovnaní so zahraničím nie je veľmi rozšírený. Tzv. relaxed performance predstavuje inkluzívny formát, ktorý otvára dvere divákom so špeciálnymi potrebami, napr. aj pre neuroatypické deti.  

V novovzniknutej dramaturgickej línii inscenácií Detskej divadelnej akadémie bude divadlo pokračovať. Členovia a členky DDA naštudujú hru Petra Tilajčíka pod pracovným názvom V mojich snoch sa sneh topí pomalšie. Inscenácia reflektuje skutočné problémy a ťažkosti mladých ľudí. Dáva im hlas, ktorý im tak často chýba a otvára dialóg v citlivom a úzkom prostredí. 

Poslednou premiérou budúcej sezóny bude hra Kráľová reč v réžii Aleny Weisel Lelkovej. Hra na motívy rovnomenného filmu v hlavnej úlohe s Colinom Firthom v postave britského kráľa má potenciál byť diváckym lákadlom. V kontexte témy sezóny prinesie príbeh o ľudskosti a prekonávaní samého seba. Ide o príbeh podľa skutočných udalostí. 

Sezóna vyvrcholí medzinárodným divadelným bienále festivalom - Teen Theatre Fest - určeným primárne pre mladé publikum. II. ročník podujatia odštartuje už 29. mája 2026 a potrvá do 3. júna 2026. Novinkou festivalu je vznik troch kategórií, a to – Dospelí tínedžerom, Teen to Teen a Čoskoro tínedžeri. V porovnaní s prvým ročníkom nebude dramaturgická rada zostavená zo zahraničných dramaturgov, ale bude zložená z interného umeleckého tímu DJP – Lucia Mihálová, Martina Mašlárová a Jakub Molnár. 

Divácky obľúbené podujatia, poodhaľujúce zákulisie divadla, budú prebiehať aj v novej sezóne, avšak v obmedzenom formáte, a to z dôvodu najrozsiahlejšej rekonštrukcie v histórii DJP.

Rekonštrukcia priestoru, ktorý tvorí zázemie pre technický úsek a herecký súbor je doposiaľ vyčíslená vo výške 1,35 mil. EUR V podkroví bývalého renesančného meštianskeho domu, kde sa tieto priestory nachádzajú, vznikne nová skúšobňa. Zmení sa dispozícia hereckých šatní, pribudne nový denný priestor pre hercov a techniku, prebudujú sa skladové priestory. Rekonštrukcia potrvá do konca roka 2026.

ANOTÁCIA SEZÓNY 2025/2026

Uplynulú sezónu sme praskali bubliny a kládli si otázku: čo znamená vyjsť zo svojej komfortnej zóny? Čo znamená konfrontácia s radikálne odlišným názorovým spektrom? Čo znamená čeliť kríze a čo nám môže pomôcť ju zvládnuť?

Praskanie bublín prinieslo inscenácie s pohľadom na pravú tvár reality – nevábnu, šokujúcu, krutú, oprostenú od ilúzií, očistenú od akéhokoľvek predstierania, nepopierateľnú a predsa vo výsledku neprijateľnú.

Pri uvažovaní o nasledujúcej sezóne pre nás bola najdôležitejšou dramaturgickou otázkou: 

S akým pocitom má divák odchádzať zo sály?

Aby sme si na túto otázku vedeli odpovedať, potrebovali sme pozorne vnímať nielen vývoj spoločenského diania, ale aj ľudí okolo seba. Snažili sme sa započúvať do slov našich blízkych, priateľov, kolegov – a v neposlednom rade aj divákov počas diskusií a iných spoločných stretnutí. Z tohto pozorovania sme stále zreteľnejšie nadobúdali pocit, že spoločnosť je presýtená ostrokritickými analýzami, ktoré neposkytujú žiadne východisko, žiadne riešenie ani nádej na zlepšenie. Analýzami, ktoré poukazujú na zvrátenosť a nepolepšiteľnosť ľudí ako takých a zanechávajú nás rozobratých a rezignovaných.

Považujeme za dôležité – v rámci občianskej funkcie divadla – reagovať na zmeny nálad v spoločnosti. Nechceme pristupovať k divákom cez prizmu „intelektuálov, ktorí im odhaľujú trpké pravdy sveta“, ale hľadať to, čo im môže divadlo ponúknuť, čo môže byť pre nich prospešné.

Odpoveďou je: Divák má zo sály odchádzať povzbudený, posilnený zážitkom a možno aj s nádejou, že naša súčasnosť predsa len nie je čierno-čierna. Veríme, že táto optika – ktorá by bola donedávna považovaná za naivitu – je dnes odvážna a potrebná. Byť optimistom dnes znamená ísť proti prúdu – a vedieť, prečo sa to oplatí.

V tejto sezóne na nič neapelujeme, nič nevnucujeme, nikoho nepresviedčame. Sme tu, obnažení, bez bublín, spolu. A chceme sa rozprávať, stretávať, susedsky poklebetiť, vypočuť, pochopiť, vyjsť v ústrety, pomôcť…

Stojíme s otvorenou náručou pre každého, kto potrebuje objatie. Bez rozdielu.

To je to, čo nazývame radikálnou empatiou. Radikálnou preto, že nikoho nevylučuje. Nedáva pocítiť, že sem nepatrí alebo že tu preňho nie je miesto.

Radikálna empatia znamená prijať – a cítiť sa prijatý – aj napriek odlišnostiam.

Chceme v polarizovanej spoločnosti, presýtenej negatívnymi emóciami, upriamiť pozornosť na to, že medzi všetkými jóbovkami, katastrofickými predikciami, konšpiračnými teóriami a hoaxmi sa stále skrýva množstvo (často nenápadných) dobrých správ o ľudskosti, láskavosti a múdrosti.

Záznam z tlačovej konferencie nájdete tu:

Zdroj foto: Filip Cepka