24 jazykov, jedno právo? Jazykové požiadavky v EÚ

Európska únia je unikátny projekt – 27 členských štátov, 24 úradných jazykov a jeden spoločný právny rámec. To znamená, že právo musí byť zrozumiteľné a použiteľné v rôznych krajinách, kultúrach aj jazykových prostrediach.

V skutočnosti ide o veľmi praktickú vec. Skúste si predstaviť, že podpisujete zmluvu s obchodným partnerom z Rumunska, podávate žiadosť na nemeckom úrade alebo vediete spor pred španielskym súdom. Vtedy sa z jazykovej otázky stáva konkrétny problém, ktorý môže rozhodnúť o výsledku celého procesu.

Viacjazyčnosť v Európskej únii

Jazyková rozmanitosť EÚ nie je len historickým dedičstvom, ale je aj právne chránená. Článok 22 Charty základných práv EÚ zaručuje každému občanovi právo komunikovať s inštitúciami EÚ (Európsky parlament, Komisia, atď.) v jeho vlastnom jazyku, neplatí to však automaticky pre úrady jednotlivých členských štátov.

Všetky právne akty EÚ sa uverejňujú vo všetkých 24 úradných jazykoch, zasadnutia Rady EÚ sú tlmočené do každého z nich a poslanci Európskeho parlamentu môžu vystupovať v akomkoľvek úradnom jazyku.

Ide o systém, ktorý denne zamestnáva stovky prekladateľov a tlmočníkov a ktorý má priame dôsledky pre každého, kto v európskom priestore podniká alebo vedie právne konanie.

Každá krajina hrá podľa vlastných pravidiel

Popri jednotnom európskom rámci si každý členský štát udržiava vlastné jazykové požiadavky. V Nemecku musia byť všetky dokumenty predkladané súdom a úradom v nemčine. Francúzsko trvá na francúzštine pri akejkoľvek komunikácii so štátom. Španielsko pridáva ďalšiu vrstvu – v regiónoch ako Katalánsko alebo Baskicko môžu byť potrebné dokumenty v dvoch jazykoch súčasne. Ani perfektná znalosť európskeho práva teda nestačí, ak vaše dokumenty nespĺňajú jazykové požiadavky konkrétnej krajiny.

Súdny preklad nie je formalita

A tu vstupuje do hry súdny preklad – preklad vyhotovený prekladateľom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Nejde len o jazykový prevod textu. Súdny prekladateľ za správnosť prekladu právne zodpovedá, ku každému dokumentu pripája prekladateľskú doložku, pečiatku a svoj podpis, pričom preklad je fyzicky previazaný s originálom trikolórou. Bez týchto náležitostí úrady, súdy ani banky preklad neakceptujú.

Poznámka: V digitálnej ére je čoraz bežnejší aj elektronický súdny preklad. Ten nie je previazaný trikolórou, ale autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom prekladateľa (KEP).

Apostilla a superlegalizácia, keď prekročíte hranice

Samotný preklad však niekedy nestačí. Ak dokument vydaný v jednej krajine predkladáte úradom v inej, musí byť jeho pravosť overená. A na to slúžia dva mechanizmy.

Apostilla je zjednodušené overenie platné medzi krajinami, ktoré podpísali Haagsky dohovor. Vydáva ju príslušný úrad v krajine pôvodu dokumentu a potvrdzuje, že podpis aj pečiatka na listine sú pravé.

Superlegalizácia prichádza na rad vtedy, keď krajina Haagsky dohovor nepodpísala. Ide o náročnejší viacstupňový proces. Dokument musí byť overený príslušným ministerstvom v krajine pôvodu a následne ešte zastupiteľským úradom Slovenska v danom štáte.

Overenie sa vždy vybavuje v krajine, kde bol dokument vydaný alebo podpísaný. V prostredí, kde jeden chybný preklad môže zastaviť obchodný kontrakt alebo predĺžiť súdne konanie o mesiace, je kvalitný súdny preklad jednoducho nevyhnutnosťou. Jazyková rozmanitosť EÚ je jej bohatstvom, no pre každého, kto v tomto priestore pôsobí, je zároveň výzvou, ktorú treba brať vážne.