Súťažte s nami! - dennikrelax.sk

Necítite sa doma dobre? Pozor, aj budovy môžu byť choré

Ľudstvo aktuálne prechádza náročným obdobím. Nový koronavírus nás uväznil vo svojich domovoch, v karanténe sa no celom svete nachádzajú stovky miliónov ľudí. Ide o výnimočnú situáciu, ktorá so sebou prináša mnohé špecifiká. Do popredia sa dostáva aj otázka kvality prostredia, v ktorom žijeme.

Zdravie v ohrození

Kvalita vnútorného prostredia je pojem, ktorý sa skloňuje čoraz viac. Vyjadruje mieru tepelnej, zvukovej a zdravotnej pohody po stránke fyzickej aj psychickej v interiéri budov. Na kvalitu vnútorného prostredia, a teda aj na zdravie človeka, vplýva mnoho faktorov.

Ak sa doma cítite unavení, trpíte dýchacími ťažkosťami alebo alergiami, spôsobené to môže byť práve zníženou kvalitou vnútorného prostredia. Možno vám nedávno zateplili obytný dom spôsobom, ktorý znížil náklady na energie, na druhej strane však zvýšil počet miest s plesňami. Alebo žijete v staršej budove, ktorú obnova ešte len čaká, a tak ste nútení v zimných mesiacoch regulovať kúrenie na minimum, aby ste zvládali platiť účty? Výsledkom je zase raz prostredie ideálne pre plesne, no nie pre človeka. Nie náhodou sa kvalita vnútorného prostredia stáva témou týchto dní!

Aj budovy môžu byť choré

Názov syndróm chorých budov (sick building syndrome, SBS) zadefinovala v roku 1982 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Samozrejme, budovy samy osebe nie sú choré, ale pobyt v nich sa prejavuje rôznymi ujmami na zdraví. Medzi najčastejšie symptómy syndrómu patrí dráždenie očí, nosa, suchá pokožka, bolesti hlavy, únava, podráždenosť, poruchy koncentrácie. Príčinami sú nedostatok čerstvého vzduchu, príliš nízka alebo príliš vysoká vlhkosť vzduchu, nadmerný hluk, nedostatočné osvetlenie, elektromagnetický smog a ďalšie.

Na čo si dať pozor?

„V súčasnej dobe žije najmä v mestách na malom priestore stále väčšie množstvo ľudí. Zároveň platí, že veľa času trávime v interiéri, vnútri vykonávame takmer 80 % našich aktivít. Samozrejme, aktuálne zažívame mimoriadnu situáciu, keď sa toto číslo blíži k 100%. Platí, že pri týchto aktivitách sa potrebujeme cítiť komfortne a zároveň je to náročné na energie,“ hovorí Ing. Branislav Augustín, Refurbishment and Waterproofing Manager zo Sika Slovensko.
Aj kvôli znižovaniu energetickej náročnosti budov pristupujú majitelia či spolumajitelia ku komplexnej obnove. To, akým spôsobom bude urobená, akými materiálmi, technologickými postupmi a či to bude zmena systematická, bude mať vplyv nielen na (ne)úniky tepla počas vykurovacej sezóny, ale aj na kvalitu vnútorného prostredia.

Neraz sa stáva, že výsledkom snahy o maximálnu efektívnosť technologického riešenia je nakoniec znížená kvalita života. Podobný efekt prinášajú aj mnohé rekonštrukcie. Odborníci na komplexnú obnovu budov preto v tomto kontexte hovoria o systémoch a ich obnove. Povedané ľudskou rečou, spôsob a kvalita zateplenia, oprava strechy, spôsob vykurovania, spôsob vetrania a odvetrávania priestorov, to všetko spolu súvisí, vytvára systém, ktorý zdraviu buď prospieva, alebo škodí. 

Každý je jedinečný

„Každý človek inak reaguje na rôzne fyzické a psychické podnety. Mám na mysli odolnosť voči vlhkosti, prachu, emisiám, hluku, nečistote ovzdušia, teda určitému diskomfortu. Ľudia sú stále viac chorí a hlavne pribúda rôznych alergií, preto je naozaj namieste viac sa zaoberať zlepšeniami teplotechnických vlastností budov, ale aj znižovaním tepelných strát, využitím obnoviteľných zdrojov a tak ďalej. Pomôžeme tak odstráneniu alebo aspoň limitácii vzniku týchto alergií,“ tvrdí odborník zo spoločnosti Sika Slovensko, ktorá bola v roku 2019 jedným z troch generálnych partnerov XIII. Medzinárodnej konferencie Komplexnej obnovy bytových domov.

Vnútorné prostredie však neovplyvňuje len fyzické zdravie. Má vplyv aj na spokojnosť, pohodu, produktivitu a výkonnosť. 

Chlad a vlhko = raj pre huby

Ak huby rastú vonku, je to v poriadku, no keď sú v interiéri (plesne), je to zlá správa! Hubám sa darí v nedostatočne vykurovaných (menej ako 20 °C) a vlhkých priestoroch (vlhkosť vzduchu viac ako 50 %). Plesne sa vtedy vedia vytvoriť na mnohých povrchoch (sadrokartón, betónové povrchy, vápenno-cementové a cementové omietky, tehlové a keramické materiály, organické nátery, obklady, drevo, papier) a dokážu žiť aj na zrnkách prachu.

Rozdiel je v detailoch

Aby sa neznižovala, ale, naopak, zvyšovala kvalita vnútorného prostredia v budove, a teda zdravie ľudí v nej, treba, aby už od samotného začiatku plánovania obnovy spolupracovali a za jeden povraz ťahali všetci zainteresovaní – majitelia budovy (investori), architekt, projektanti stavby a techniky, realizátor stavby (stavbyvedúci, stavebný dozor). Keď je už všetko hotovo, dôležitý je aj správca budovy či majitelia jednotlivých bytov, ktorí by mali dbať na správne vykurovanie a pravidelné vhodné vetranie.

„Kvalitu vnútorného prostredia možno zvýšiť viacerými stavebnými alebo interiérovými zásahmi, ale podľa mojich skúseností sú to často detaily. Napríklad len použitie lepidiel alebo omietok, ktoré dokážu absorbovať kročajový hluk, resp. zvuk ako taký, vylepší pobyt v miestnosti, kde dochádza k nepríjemným zvukovým odrazom,“ delí sa o skúsenosti B. Augustín zo Sika Slovensko.

„Často sa zabúda aj na to, že najväčšie úniky tepla sú cez netesnosti stavieb alebo priliehajúcich konštrukcií a ich napojenia, čiže znova hovoríme o detailoch. Kľúčové technológie ostávajú stále tie isté, a to kvalitná hydroizolácia, kvalitné opláštenie budovy, kvalitná strecha,“ uzatvára odborník.
 
Autor fotografie:iStock