Nároky na výživu pre veľké plemená

Nároky na výživu pre veľké plemená

 

V súčasnosti rastie obľuba chovu psov veľkých a gigantických plemien. Tieto plemená však majú nároky na výživu a záťaž počas rastu odlišné od ostatných menších plemien. Ak sa tieto špecifiká nerešpektujú, zvyšujú sa výrazne riziko ortopedických problémov počas rastu. Ďalší uhol pohľadu sa týka genetickej záťaže ortopedickými chybami a chovateľských programov, ktoré vytvárajú podmienky na zníženie ich výskytu. Najčastejšími ochoreniami rastúcej kostry končatín sú dysplazia kolenného a lakťového kĺbu, osteochondróza chrupaviek, nesúmerný rast kostí predlaktia, sekundárna nutričná hyperparatyreóza a panostitída.
Ide o vážne ochorenia, ktoré môžu mať nepríjemné dlhodobé následky, ktoré podstatne obmedzujú pohybové schopnosti psov. Na ich vzniku sa podieľajú genetické predpoklady a výživa počas dospievania.
 
Z hľadiska výživy sú najdôležitejšie dva momenty: Priveľmi rýchly nárast hmotnosti: príliš rýchly rast psov veľkých plemien a rýchle dosiahnutie hmotnosti dospelého jedinca vedie v určitom období (najčastejšie okolo veku pol roka) k nadmernému zaťaženiu kostry končatín. Tento mechanizmus sa podieľa najmä na rozvoji dysplazie kolenného kĺbu.
 
Dlhodobý nadmerný prísun vápnika do organizmu a nevyvážený pomer medzi obsahom energie a vápnika v kŕmení. Šteňatá majú asi 100-krát rýchlejšie vstrebávanie vápnika než dospelé psy. Normálna schopnosť vstrebávať vápnik z potravy je asi 40 až 50 percent. Pri krátkodobom nedostatku je zviera schopné zvýšiť absorpciu až na 90 percent, pri dlhodobom nadbytku vápnika v potrave nie je možné vstrebávanie znížiť.
Najmä u veľkých plemien psov je relatívne úzke rozpätie tolerancie pre príjem vápnika. Dokázal sa vzťah medzi dlhodobým nadbytkom vápnika v organizme a osteochondrózou. Nadmerné dávkovanie vápnika je teda spojené s rizikom vzniku dysplazie lakťového kĺbu, osteochondrózy kĺbov, hypertrofické osteodystrofie alebo rádius curvus syndrómu.
 
Kŕmenie rastúcich psov veľkých plemien by teda malo obsahovať dostatok energie na zabezpečenie potrieb energie, ale v žiadnom prípade by energetický obsah nemal viesť k zrýchleniu rastu. Za optimálny obsah energie v diéte sa považuje hladina okolo 4140 kcal. Tento obsah je nižší oproti puppy diétam určeným šteňatám po odstave. Zlomovým obdobím prechodu zo šteňacej diéty na juniorskú je vek od 3 do 6 mesiacov v závislosti od veľkosti plemena (čím väčšie, tým skôr). Určitou výnimkou sú nemecké dogy, kde je potreba energie relatívne vyššia, novofundlandské psy a haskyovia majú naopak o niečo nižšie nároky.
V diéte rastúceho psa musí byť zabezpečený dostatočný prísun bielkovín (proteínov). Samostatne vybočujúci nadmerný obsah bielkovín v diéte zrýchľuje rast kostí do dĺžky, v kombinácii s nadmernou energetickou záťažou kŕmenia je rizikovým faktorom príliš rýchleho rastu. Optimálna hladina bielkovín v krmive je do 27 percent.
 

Ako ovplyvniť riziká ochorenia rastúceho skeletu výživou:

Doma pripravené kŕmenie je ťažko zhodnotitefné a nestabilné z hľadiska obsahu jednotlivých zložiek. Preto je vhodné kŕmiť kompletnými komerčnými diétami. Komerčné diéty majú optimálny obsah energie vyvážený v pomere k obsahu vápnika a fosforu.

 

Nepodávať kŕmenie ad libitum (neobmedzene), ale v presných dávkach, ktoré určuje výrobca v závislosti od veku a hmotnosti.

 

Nepridávať ku komerčnej diéte žiadne iné potraviny a doplňujúce minerály (najmä vápnik a fosfor v akejkoľvek forme). Dlhodobý nadbytok potencuje riziko vzniku rôznych ochorení.

 

Nekŕmiť rastúcich psov krmivom pre dospelých, pretože potom sú šteňatá nútené konzumovať väčšie objemy na zabezpečenie svojich potrieb energie a bielkovín. Spolu s nimi však nadmerne prijímajú aj vápnik.

 

Pravidelná kontrola hmotnosti a úprava kŕmnej dávky je ďalším preventívnym opatrením pred prílišným zrýchlením rastu zvieraťa.

 

Nepodávať rastúcim psom mäso.