Každou nohou na inom kontinente

Ako hladní vlci ženú sa oblaky nízko nad zemou ľadovcov a lávy. Prehryzávajú sa polárnou žiarou v ústrety mokrým horám. Dymiaca zem vydychuje síru, teplé rieky stekajú k moru a bludné balvany porastené machom, zabudnuté hračky dávnych obrov, si v temnote nekončiacich sa nocí premietajú staré ságy. Miestami mesačná krajina, miestami krajina zázrakov pomaly sa rozdvojujúca uprostred ľadového Atlantiku.

Barbarskí Vikingovia (nazvaní podľa morských zálivov „vik"), ktorí pod vedením svojich „morských kráľov" podnikali lúpežné výpravy do Európy, sú najvýstižnejším symbolom krajiny, pretože život na Islande ešte donedávna nebol možný bez určitej tvrdosti (v zmysle postoja k prekonávaniu prekážok), poriadku a otužilosti.

Dôkazom je dlhovekosť Islanďanov - v celosvetovom rebríčku zaberajú ženy a muži v dĺžke života tretiu až piatu priečku. Svoj podiel na tom má aj vynikajúci čistý vzduch a kvalitná voda. Inak je tu všetko zložitejšie než v Európe. Okrem rybolovu a vývozu koni (mimoriadne húževnaté plemeno islandských poníkov) musí táto krajina všetko dovážať, a to sa, samozrejme, prejavuje na cenách. Takže prvé, čo vás na Islande omráči, je nielen nečakaný pôžitok z dýchania a pohybu na čerstvom vzduchu, ale aj vysoké ceny.

Krutí Vikingovia

Islanďania sa chvália, že v ich žilách koluje modrá krv. Keď na prelome desiateho storočia Ilarald Krásnovlasý zjednotil Nórsko, odmietli sa mu podriadiť hrdé rodiny miestnych kráľov a vysťahovali sa na Island. A pretože táto urodzená vrstva bola vzdelaná, už v jedenástom storočí dejiny zaznamenávajú obrovský rozkvet islandskej literatúry. Vznikajú slávne ságy - história jednotlivých rodov, opisy ich ciest, výbojov i náboženských rituálov. Islanďan Erik Červenofúzatý objavil v roku 985 Grónsko a jeho syn Leif Eriksson takmer päťsto rokov pred Kolumbusom Ameriku. Socha skutočného objaviteľa nového kontinentu v nadživotnej veľkosti stojí pred dominantou hlavného mesta - obrovským bielym luteránskym kostolom, skvostom modernej severskej architektúry, v ktorom sa nachádzajú údajne najväčšie varhany na svete.
Z kostolnej veže máte celý stotisícový Reykjavik ako na dlani. Mesto nie je na naše pomery vôbec veľké, ale keď si uvedomíme fakt, že celý Island má asi 270 tisíc obyvateľov, s hrdosťou zistíme, že na ostrove by sa stala mestom takmer každá naša väčšia dedina.

Traduje sa tu príbeh jednej islandskej kajúcnice, ktorá sa dala na pokánie po návrate z objavenej Ameriky. Vikingovia tam nezapustili korene len preto, že páchali krvavé zverstvá voči pôvodným obyvateľom a v krutosti nepoľavili napriek tomu, že im muselo byť jasné, že domáci sú v presile. To si radšej zabojovali a vrátili sa na Island. Dotyčná dáma, manželka jedného z dobyvateľov, nemala po amerických zážitkoch kľudný spánok, tak sa pustila pešo k pápežovi, ktorý jej úsilie a obrátenie na pravú vieru uznal a vyhlásil ju za svätú.

Možno povedať, že jej súčasné pravnučky sú rovnako húževnaté. Sú veľmi pekné, mladé i staršie, vždy upravené, reprezentatívne - nezáleží na tom, či sedia za volantom džípu (bez terénnych vozidiel to na Islande nejde) alebo v šéfovskom kresle niektorej firmy. A veľmi dobre vedia, čo chcú. Rovnako ako muži, aj ony vykonávajú dve povolania súčasne, pretože tak si to vyžaduje životná realita. Priemerný plat na Islande je stotisíc islandských korún, ale na udržanie dobrej životnej úrovne to nestačí. Štátu musia odvádzať 23 percent, a u ľudí, ktorí zarábajú nadpriemerne, je toto percento ešte vyššie (až 42 %). Štát dáva veľa peňazí do sociálnej sféry, predovšetkým na starostlivosť o deti. Pre Islanďanov je typické, že ich deti - na skateboardoch, kolieskových korčuliach, horských bicykloch a menšie deti aj bez nich -majú ochranné prilby, prípadne nadkolienky. Je zaujímavé, že kriminalita mladistvých, ani kriminalita všeobecne (okrem popráv neverných manželiek) na Islande takmer neexistovala, kým z nerestnej Ameriky neprišli drogy. S nimi súvisia krádeže a prepady. Videli sme liečebňu pre drogovo závislých (veľká budova ležiaca na celkom smutnom mieste) v oblasti, kde na sopečnom povrchu ešte sto rokov nič neporastie, i jedinú islandskú väznicu, kde to oproti liečebni vyzeralo oveľa optimistickejšie (slniečko svietilo na peknú, neveľmi veľkú modernú budovu na okraji mesta i na pekných mladých chlapcov, ktorí hrali futbal). A propos - ozbrojených policajtov je na Islande len devätnásť. Všetkých devätnásť statočných sa pohybuje v oblasti Reykjaviku, ale podľa potreby sa môžu lietadlom prepraviť do ktorejkoľvek časti krajiny.

Nová krv je žiaduca

Vojaci tu tiež nie sú, okrem americkej základne v Keflavíku, ktorú chceli USA po páde železnej opony rozpustiť. Pretože by tým množstvo Islanďanov prišlo o prácu, vtedajšia prezidentka presadila, aby niekoľko Američanov na Islande predsa len zostalo. Sú tam. Videli sme moderné vojenské helikoptéry a tiež, čo je vzhľadom na severské podnebie celkom pikantné, na reykjavickom sídlisku černošskú rodinku, pofajčievajúcu si v tenkých županoch a domácich papučiach.
Tmavšia farba pokožky, napriek jednému spolku „čistej" rasy, ktorý má asi pätnásť členov, je dnes na Islande mimoriadne populárna. Na turistických cestách stretávate domácich pánov, očividne na svadobných cestách so šikmookými krásavicami z Ďalekého východu, chlapci s arabskou krvou korzujú po Reykjaviku ruka v ruke s domácimi bondínkami (často vyššími). Sociológovia poukazujú na tento trend ako na veľmi potrebnú vec, pretože Islanďanom v ich dlhoročnej uzavretosti hrozila degenerácia. Takto národ príjme novú krv, aby posilnený prežil nové vyčíňania vulkánov, zemetrasenia a najrôznejšie prírodné katastrofy, o ktoré v jeho histórii nebola núdza (posledná sopečná činnosť: 1965 Surtsey, 1970 Hekla, 1973 Heimaey, 1980,1984 Krafla, priemer sopečných výbuchov je asi jeden za päť rokov).

Hotovou pohromou, v kombinácii s bielymi nocami a povoleným alkoholom, sú emancipované dospievajúce dievčatá. Islandské deti totiž dostávajú v deň svojich šestnástych narodenín ako darček právo samy o sebe rozhodovať, čo je - vplyvom americkej komerčnej kultúry a švédskeho voľného sexu - pre rodičov pomerne silná káva. Väčšinou však rodičia odmietajú byť starostlivým dedkom a babkou a mládež si plody svojho teenagerského vyvádzania musí vychovávať sama.

Lepšie než mať doma neplnoletú matku, je mať dcéru športovkyňu. Šport je tu dôležitou súčasťou životného štýlu. Národným športom je hádzaná, obľúbený je futbal, beh na lyžiach, zjazdové lyžovanie, vytrvalostné behy, terénne krosy, golf, cyklistika a loptové hry. Je samozrejmé, že keď existuje futbalová jedenástka chlapcov, funguje aj futbalová jedenástka dievčat. Dievčatá už od útleho veku v ničom za chlapcami nezaostávajú.

Demokracia v praxi
Islanďania už v roku 930 zriadili parlament - Althing, ktorý je vôbec najstarší na svete. Vždy v júni každého roku tu pod šírym nebom zasadali muži z celého ostrova a štrnásť dní hlasovali, súdili, a riešili rôzne problémy. Aj keď stihli upáliť niekoľko neverných manželiek, boli to oni, čo v Európe ako prví zrušili trest smrti. Nech nikoho neprekvapuje táto demokracia - ľudia, žijúci v ťažkých podmienkach držia spolu, pomáhajú si v boji o prežitie, v starostlivosti o potomstvo a dodržiavajú stanovené pravidlá. Najťažším trestom bolo na Islande vylúčenie z komunity.

Dnes je Althing súčasťou národného parku Thingvellir. Údolie, v ktorom leží, je zaujímavé nielen historicky, ale aj geologicky. Jeho západná časť patrí k americkému subkontinentu a východná k európskemu. Obidve pevninské kryhy sa od seba pomaly, milimeter po milimetri vzďaľujú. Obrovská trhlina má po svojom obvode rôznu šírku, preto sa na niektorých miestach môžete postaviť každou nohou na iný kontinent. Je to zvláštny pocit, stáť na pevnine, ktorá bola prastarou spojnicou Európy a Ameriky, na zemi, meniacej sa pred vašimi očami. V dôsledku erupcií podmorských sopiek vznikli nové ostrovy Surtsey a Heimaey.

V tejto zvláštnej krajine nežijú ani žaby, ani hady, vlky ani medvede. Sú tu polárne líšky, norky a soby privezené z Nórska, množstvo rýb a vtákov, na lodiach sem doviezli myši a potkany. Okolo ciest vidíte najmä pasúce sa poníky a voľne sa pasúce ovce. Za zmienku stoja islandské komáre, podľa ktorých je dokonca nazvané štvrté najväčšie jazero ostrova, ležiace v jeho severnej časti. Mývatn - krásne Komárie jazero, obklopené kužeľmi vychladnutej bublajúcej lávy, je skutočne hodné toho názvu. Komáre, o niečo menšie než tie naše, tu dotieravo nalietavajú do tváre, ešte šťastie, že sme tam boli v období ich zníženej agresivity.

V čase prvých osadníkov pokrývali lesy 60 percent ostrova. Časť z nich vyrúbali ľudia, časť zničili pri zemetraseniach tak, že z nich zostalo iba percento! Islanďania sa pokúšajú lesy obnovovať, ale ich úsilie je často zmarené jarnými záplavami, ktoré strhávajú všetko živé. Zaujímavý obrázok z okien autobusu nám poskytlo predbiehajúce nákladné auto, ktoré viezlo zrolované koberce trávy, pravdepodobne do oblasti, kde nie je možné trávu zasiať.

Vôbec sa tu nedarí obiliu a ovocie sa pestuje len v skleníkoch. V celej krajine pôsobí jediná záhradnícka stredná škola.

Bazény vykurovať nemusia

Vyše polovica povrchu ostrova je sopečného pôvodu, desať percent pevniny tvoria ľadovce. Najväčší ľadovec Vatnajókull sa rozprestiera na juhovýchode krajiny na 8400 km2, jeho hrúbka prevyšuje kilometer.

Raritou je vyše dvestopäťdesiat geotermálnych lokalít. Priemerná teplota termálnych prameňov je 75 °Celzia. Deildantunguhver, najvýdatnejšie žriedlo na svete, vydá 180 litrov vody teplej 97 stupňov za sekundu!

Vody termálnych prameňov využívajú Islanďania na vykurovanie domov a bazénov. Každý lepší hotel má svoj bazén, vo vnútri i vonku - pekne s tobogánom. Keď sme leteli nad Reykjavikom, človek mal pocit, že sa nachádza nad niektorým južným prímorským letoviskom, toľko tam bolo azúrových štvorčekov bazénov.

Termálna voda sa do hlavného mesta vedie z niekoľko kilometrov vzdialenej Modrej lagúny, kde je aj vynikajúce kúpalisko. Plávate si pod šírym nebom vo vode teplej 40 stupňov, na niektorých miestach, za bójkami, až 60 stupňov, a je vám jedno či mrzne, prší alebo sneží.

Pre ľudí, ktorým nevyhovuje dovolenka v tridsaťstupňových horúčavách, je Island, najexotickejšia krajina severu, ako stvorený.