Súťažte s nami! - dennikrelax.sk

LIMITOVANÁ EDÍCIA ÚSPEŠNÉHO ROMÁNU NECH PRŠÍ, KEĎ PLAČEM

Andrea Rimova a Vydavateľstvo Motýľ sa rozhodli pripraviť nové, špeciálne vydanie  dvoch nadväzujúcich príbehov. Napínavá kniha z pera autorky tzv. „temnej romantiky“ si získa každého.
V jej knihách si záverom nikdy nemôžete byť istí. A tak to má byť. Aj keď sa vám bude na začiatku zdať, že pôjde o klasický milostný trojuholník, kniha v sebe skrýva hlbšie posolstvo. Príbeh je z časti rozprávaný cez listy a práve tieto listy dodávajú celému románu tajomnosť, kedy máte skutočne pocit, že prežívate život postáv. Keď je Viky zvedavá, ste zvedaví aj vy, keď sa bojí, aj vy sa bojíte. Budete si klásť otázky, na ktoré si musí každý odpovedať sám. Stojí za to bojovať? Viktória si odpovedala a teraz je rad na vás. Niekto múdry raz povedal, že nikto nezotrie slzy lepšie ako ten, čo ich spôsobil a tí múdri sa mýlia len málokedy. Recenzia z čitaj.to
Tamare sa zrúti svet, keď sa dozvie o nevere svojho snúbenca s najlepšou kamarátkou Viktóriou. Spoločné zlyhanie dvoch najbližších ľudí jej roztriešti srdce na márne kúsky a naplní ich chuťou po pomste. Túžba zničiť všetko, na čom Viktórii záleží, ju bezhlavo ženie vpred.
Kam až je človek schopný zájsť, keď mu ukradnú sny a budúcnosť?
Zvrátené konanie privedie Tamaru do psychiatrickej liečebne.
Tu sa však príbeh nekončí. Prostredníctvom tajomných listov sa na povrch tlačí všetko nevypovedané, mŕtve zrazu ožíva a živé túži po pokoji.
Román o láske, priateľstve, dôsledkoch nerozvážneho konania a chybe, ktorá sa neodpúšťa... alebo žeby predsa?
Začítajte sa do úryvku knihy Nech prší, keď plačem:
Viktória, ako vidíš, v tomto liste Ti nedávam ani žiaden prívlastok. Lebo by som musela napísať Vrahyňa. Opíšem Ti jeden nepekný deň, keď som sa vrátila z psychiatrie po nevydarenom pokuse o samovraždu. Ocko sa bál prehovoriť. Nechcel mi nič vyčítať, viem to, no rodičov som veľmi vyľakala a sklamala. Nechcel mi povedať, že som všetko mohla riešiť inak, počkať a nevzdať to. Už mi neveril. Keď odchádzal do práce, cítila som v jeho pohľade prosbu, aby som už nič podobné nevyviedla. V ten deň som si spomínala na detstvo. Chcela som prísť na iné myšlienky, a tak som išla do záhrady. Usadila som sa v kôlni a len tak sedela. Niekoľko hodín som pozerala na svoj detský bicykel, na staré sánky a lyže, spomínala som si na obdobie, keď bol svet taký čistý a bez pretvárky. Popoludní som začula na dvore otcov hlas. Kričal moje meno. Hľadal ma, keďže som nebola v  dome. No nemala som chuť pozerať sa naňho, ako ma ľutuje, tak som sa ukryla za starú skriňu. Nakukol do kôlne a  nevidel ma. Jeho výkriky boli hlasnejšie, no nakoniec ustali. Asi po polhodine som vyšla zo šopy a chcela sa vrátiť do domu. Neďaleko kôlne som zbadala ležať otca na zemi. Nehýbal sa, tak som zavolala mame. Sedela som pri jeho bezvládnom tele, kým neprišla sanitka. Prosila som ho, aby nezomieral, že sa polepším. Hovorila som mu, ako ma to všetko mrzí a sľubovala, že sa už nebudem skrývať. Zbytočne.

Súťažná otázka: Ako sa volá najlepšia Tamarina kamarátka?

Správna odpoveď: Viktória

Knihu vyhráva Katarína Miklošová z Mokraniec a Anna Hájniková z Chlmca

Srdrčne blahoželáme!