Vyrábajte svoje produkty tak, aby boli udržateľné!

Švédska beauty-tech značka FOREO odmieta jednu z najbežnejších praktík v odvetví spotrebnej elektroniky. Už nie je čas ignorovať dopady na našu planétu! K výrobe svojich produktov preto pristupuje zodpovedne a prezentuje ich ako investíciu do budúcna.

So správami o obrovskom znečisťovaní planéty sa stretávame každý deň. Len v oceánoch sa nachádza 500-krát viac mikroplastu než je hviezd v celej našej galaxii, a tieto skládky neustále rastú. Švédska beauty-tech značka FOREO preto volá po trvalo udržateľnom životnom štýle a spúšťa ekologickú kampaň \"Make It Last, Not Break Fast\". V súvislosti s Dňom Zeme, ktorý pripadá na 22. apríl, kampaň upozorňuje aj na jednu z najbežnejších praktík v odvetví spotrebnej elektroniky – tzv. plánované zastarávanie.

Aký by mal byť postoj spoločností?
„FOREO je spoločnosť orientovaná na zákazníkov. Vyrábame kvalitné a odolné produkty a naši zákazníci to naozaj vnímajú. Nedávno sme oslovili stovky našich pilotných zákazníkov, aby sme zistili, či naše pleťové zariadenia stále používajú. Všetci, ktorých sme oslovili, nám povedali, že aj po 8 rokoch používania tieto produkty bezchybne fungujú, krásne a čisto vyzerajú a majú skvelú výdrž batérie. Znamená to, že sme uspeli nielen v očiach zákazníkov, ale aj pri ochrane planéty tým, že nevytvárame zbytočný odpad," hovorí generálny riaditeľ FOREO Boris Trupcevic. „Spoločnosti by mali dbať na to, aby ich produkty vydržali čo najdlhšie. Ide o uprednostnenie životného prostredia pred ziskom, čo je oveľa efektívnejší prístup, než poskytovanie darov či získavanie certifikátov. Z dlhodobého hľadiska iná možnosť ani neexistuje,“ dodáva Trupevic.

Vyrábajte svoje produkty tak, aby boli udržateľné!.
 

Celosvetová produkcia elektroodpadu je alarmujúca
Podľa Global E-waste Monitor 2020, ktorý realizuje Univerzita OSN, bolo v roku 2019 celosvetovo vyprodukovaných rekordných 53,6 miliónov ton elektronického odpadu, čo za posledných 5 rokov predstavuje 21 % nárast. V roku 2030 by jeho hodnota mala dosiahnuť 74,7 miliónov ton, a teda by sa v priebehu 16 rokov zdvojnásobila. Dáta ukazujú, že dôvodom vyššej miery spotreby elektronických zariadení je ich krátky životný cyklus a veľmi obmedzené možnosti opravy. Rovnako znepokojujúce je, že v roku 2019 bolo recyklovaných len 17,4 % elektronického odpadu, a teda zvyšných 44,3 miliónov ton má neistý osud.

Čo hovoria zákony?
Hoci elektronický odpad tvoril v roku 2019 iba 2 % amerických skládok, je zodpovedný za viac ako 70 % toxicity odpadu, čo z neho robí najrýchlejšie rastúcu kategóriu komunálneho odpadu v USA. Hoci v Spojených štátoch v súčasnosti neexistuje žiadny federálny zákon, ktorý by recykláciu elektrického odpadu ukladal alebo zakazoval jeho vývoz do rozvojových krajín, na časť z neho sa vzťahuje Zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva (RCRA). V Európe sú pravidlá pre nakladanie s elektronickým odpadom upravené smernicou WEEE a smernicou RoHS. Každý členský štát EÚ platí poplatok na základe počtu predaných elektrických zariadení a zhromaždené financie potom smerujú k iniciatívam podporujúcim recykláciu. Od roku 2014 sa počet krajín, ktoré prijali národnú politiku, legislatívu alebo reguláciu elektrického odpadu zvýšil zo 61 na 78. A hoci ide o rastúci trend, zďaleka nejde o 50 % nárast, čo je cieľ stanovený Medzinárodnou telekomunikačnou úniou.

Problémom je aj plast
Okrem elektroniky je jedným z najnáročnejšie recyklovateľných materiálov aj plast. Len obyčajná zubná kefka potrebuje na rozloženie 400 rokov! Podľa odhadov sa ročne spotrebuje zhruba 3,6 miliardy plastových zubných kefiek, pričom priemerný človek ich počas svojho života spotrebuje okolo 300. Na tieto alarmujúce čísla reaguje aj značka FOREO, ktorej existujúca rada špičkových prístrojov, vrátane elektrickej zubnej kefky ISSA, je navrhnutá tak, aby predstavovala zelenšiu alternatívu. Jej dlhá životnosť umožňuje dlhodobé a zároveň hygienické riešenie pomáhajúce znížiť spotrebu jednorazových výrobkov osobnej starostlivosti.

Ako je to s plánovaným zastarávaním?
Plánované zastarávanie sa v globálnych právnych predpisoch zle odráža. V USA dnes napríklad neexistuje žiadny zákon, ktorý by jeho praktiky reguloval, hoci Consumer Product Safety Commission má právomoc vydať štandard týkajúci sa trvanlivosti. V roku 2017 prijal Európsky parlament uznesenie, v ktorom navrhuje zákaz výrobkov so vstavanými chybami a obmedzenou životnosťou, a ktorý zároveň podporuje ich opraviteľnosť, prispôsobivosť, upgradovateľnosť, trvanlivosť a recyklovateľnosť. A hoci tento prístup ešte nie je riadne uzákonený, mnohé krajiny podnikli aktívne kroky na jeho realizáciu.

Kedy sa zrodila myšlienka plánovaného zastarávania?
Táto prax siaha až do roku 1924, kedy sa počas stretnutia hlavných výrobcov žiaroviek v Ženeve zrodil kartel Phoebus. V tom čase všetci títo výrobcovia potrebovali nových zákazníkov, pretože ich žiarovky vydržali príliš dlho. Všetci súhlasili s tým, že svoje produkty navrhnú tak, aby sa oproti norme 1500 až 2000 hodín spálili po necelých 1000 hodinách. Netrvalo dlho a túto taktiku prijali aj ostatné podniky. A tak obchod znovu rozkvital. „Myslím si, že väčšina ľudí nepozná pojem ‚plánované zastarávanie‘. Napriek tomu si iste mnohí všimli, že produkty, ktoré kupujeme, už nie sú to, čo bývali, a majú tendenciu kaziť sa. Veľa značiek, ktorým dôverujeme, zámerne obmedzuje životnosť svojich produktov, čím nás prinútia kúpiť nové. Je načase to zmeniť," konštatuje Trupcevic.
Ani nadmerná spotreba totiž nedokáže uspokojiť skutočné ľudské potreby a vedie tak k zvýšenej nespokojnosti. Okrem toho je zdrojom depresie a vyhrotených sociálnych konfliktov.

Ako to celé zastaviť?
„Medzinárodné právo a legislatíva EÚ síce podnikajú potrebné kroky, no dôležité je, aby každý jednotlivec a podniky túto zodpovednosť spoločne zdieľali a robili všetko pre zachovanie našej planéty. Pretože vo výsledku to nebude hlavným problémom planéty, ale nás – ľudí. Planéta je tu dlhšie než my a po našom odchode sa zotaví," hovorí Trupcevic a vyzýva podniky, aby prehodnotili svoj obchodný model kým je ešte čas.