Zimná záhrada poteší telo aj dušu

Zvláštna predstava... Vonku sneh, mráz až to praská či naopak dážď, čerti sa ženia, psa by človek nevyhnal a vo vnútri príjemná pohoda, káva, obľúbený časopis, tlmená hudba, a najmä plno kvitnúcich rastlín, ktoré tak nádherne voňajú...


Predstava prežitia všetkých radostí i strastí jednotlivých chvíľ dňa, rovnako ako kladov a záporov striedajúcich sa ročných období, pekne v pohode, v príjemne temperovanom ambiente zaliatom svetlom, nie je dnes už vôbec nereálna. O blahodarných účinkoch takého prežitku by psychológovia mohli napísať celé knihy a o takej kompenzácii denných stresov by sa zasa s nadšením rozpísali všeobecní lekári. Človek jednoducho potrebuje pokoj. Pokoj, ktorý mu má poskytnúť rozumný návrat k prírode. Bohužiaľ, mestská príroda už obyčajne takúto úlohu nemôže splniť a vybrať sa do voľnej prírody za mesto nie je tiež možné každý deň. A tak aj u nás nastáva renesancia zimných záhrad.

OBYTNÝ PRIESTOR NAVYŠE

Zaujímavé a dôležité je, že v prospech zimných záhrad hovoria nielen emociálne dôvody, ale aj tie rýdzo praktické. Existujú štyri hlavné dôvody, ktoré hovoria za existenciu zimných záhrad: architektonický, dispozičný, klimatizačný a tepelnoregulačný.
Je nesporné, že architektonicky premyslená a remeselnícky šikovne prispôsobená zimná záhrada môže podstatne vylepšiť vzhľad domu, a tým prispieť k zvýšeniu jeho hodnoty. Riešenie, ktoré sa zimnou záhradnou ponúka, je nesporne cenovo najvýhodnejšia možnosť ako získať dodatočný obývací priestor a zároveň aj nové hodnoty  bývania. Zimná záhrada, to sú predovšetkým rastliny. Čím viac, tým lepšie. Tieto rastliny však okrem funkcie psychickej a estetickej predstavujú pre obytné priestory prepojené so zimnou záhradou klimatizačné zariadenie fungujúce zadarmo. Zeleň rastlín predsa vyrába kyslík, a ten ovplyvňuje pozitívne klímu priestoru a vytvára atmosféru, takú prospešnú osobnému zdraviu a zotaveniu. A posledným rozhodujúcim argumentom pre zimné záhrady je fakt, že slúžia ako zásobník tepla v chladných obdobiach a pomáhajú tak šetriť aj náklady na vykurovanie. Deje sa tak využívaním bezplatnej slnečnej energie, ktorá sa získava s pomocou takzvaného efektu teplotného spádu. To znamená, že krátkovlnné slnečné lúče sú zasklením prepúšťané takmer bez prekážky a otepľujú steny, dlážku i nábytok zimnej záhrady. Naopak dlhovlnné tepelné žiarenie vystupujúce von sa z väčšej časti odráža od skiel a je k dispozícii aj ako zdroj tepelnej energie. Pri zvažovaní finančnej náročnosti sa nevyplatí šetriť na technológii a kvalite materiálov. Ak sa má zimná záhrada využívať celý rok, jej konštrukcia sa nezaobíde bez profilov s tepelnoizolačnou schopnosťou, špeciálneho skla s rovnakými vlastnosťami a prídavného vykurovania. Jednoduchšie riešenie skleníkového typu je určené napríklad pre rastliny, ktorým neprekáža zima.

VOĽTE KOMPROMIS
Energetické náklady bude takisto výrazne ovplyvňovať situovanie zimnej záhrady so zreteľom na svetové strany. V princípe sú teoreticky možné všetky štyri hlavné riešenia - aj na severnej strane nahospodári neobývaný skleník nejaký ten joule či kalórie energie, ale pochopiteľne najúčinnejšie, aspoň v našich zemepisných šírkach, bude situovanie zimnej záhrady smerom na juh. Táto poloha, ktorá sľubuje najväčšiu akumuláciu slnečnej energie, však môže mať aj svoju nevýhodu. Zimné záhrady takto orientované sú v prechodoch ročných období náchylnejšie na prehrievanie, a musia byť preto vybavené zatieňovacími systémami. Aj z tohto dôvodu sa ako najlepší javí kompromis, teda východná alebo západná strana. To síce zmenší príjem a akumuláciu energie približne o 30 percent, ale prostredie vo vnútri bude výrazne príjemnejšie a na jeho zatienenie postačia väčšinou vnútorné rolety, ktorých cena je, pochopiteľne, oveľa nižšia než drahé vonkajšie zatienenie. Aj dlážka a všetky pevné steny či múry zásadne prehovoria do výslednej energetickej bilancie. Zachytené teplo treba niekde zhromažďovať a uchovávať, aby potom mohlo späť vyžarovať. Na to sa využívajú vlastnosti ťažkých stavebných materiálov - betónu, vápencového kameňa či tehál, ktorých schopnosť akumulácie tepla je vysoká. Netreba vari pripomínať, že podlahová doska musí byť od zeme oddelená izolačnou vrstvou, aby  nedochádzalo k úniku tepla do zeme. Nesmie sa zabudnúť ani na výber vhodného skla. Zimné záhrady s celoročnou obytnou funkciou si vyžadujú izolačné presklenie s koeficientom tepelnej priepustnosti približne 1,3 W/m²K a svetelnou priepustnosťou asi 65 percent. Sklo takých parametrov znižuje tepelné straty a stále ešte bráni oroseniu. Drahšie tepelnoizolačné presklenie je technologicky veľmi hodnotené umožní slnečným lúčom prechádzať dovnútra, ale von už ich nepustí. Pomocou špeciálnych tenkých vrstiev na vnútornej strane zasklenia a ušľachtilej výplne medzi tabuľami skla sa tak teplo vo vnútri zimnej záhrady akumuluje. Pre stropy sa používa veľmi často materiál s názvom macrolon. Je to špeciálny polykarbonát, ktorý vďaka vnútornej štruktúre vykazuje vynikajúce pevnostné parametre - je napríklad asi dvestokrát pevnejší než  bezpečnostné sklo.


PLASTY MAJÚ ZELENÚ
Vyberať si možno aj v materiáloch pre rámové konštrukcie. Dobré tepelnoizolačné vlastnosti vykazuje samozrejme drevo. Ako nevýhodu však uveďme jeho náchylnosť na vlhkosť, škodcov a hniloby, takže sa musí pravidelne vždy po niekoľkých rokoch impregnovať a natierať. V našich pomeroch sa dá využiť napríklad smrek, borovica alebo dub. Ďalším materiálom pre rámové konštrukcie býva hliník. Dá sa dobre spracovať a umožňuje veľký výber. Jeho nevýhodou je, že sa vyrába za mimoriadnych energetických nárokov. Oceľ, v minulosti materiál pre zimné záhrady často používaný, sa dnes na budovanie obytných sklenených domov obyčajne nepoužíva. Okrem veľkej hmotnosti odrádza aj ich vysoká tepelná vodivosť. Takže asi najlacnejším najdostupnejším materiálom sú plasty. Napríklad polyuretán s oceľovým jadrom. Je lacný, ľahký a pritom vykazuje dobré tepelnoizolačné vlastnosti. Tomu zodpovedá aj ponuka veľkých svetových výrobcov plastových profilov - prakticky každý má v sortimente prolily pre stavbu zimnej záhrady. Odborne a kvalitne postavená zimná záhrada ušetrí naozaj viac energie, než spotrebuje. Investície vložené do jej realizácie sa vrátia v podobe ďalšieho obytného priestoru, ktorý sa po doplnení rastlinami stane fabrikou na kyslík a vyhľadávaným miestom na rekreáciu.
 

Image: winnond / FreeDigitalPhotos.net