Súťažte s nami! - dennikrelax.sk

Štartuje hlasovanie v ankete Strom roka 2021.

V poradí devätnásty ročník ankety opäť reprezentuje dvanásť stromov z rôznych kútov Slovenska. Počas leta zabojujú o prestížny titul i odborné ošetrenie. Patronát nad anketou drží desiaty rok spevák Peter Lipa.
Hlasovanie verejnosti začína 1. júla a potrvá do konca septembra.  „Hneď v úvode nového ročníka nás prekvapil obrovský záujem ľudí o nomináciu svojho obľúbeného stromu. Spomedzi až 51 prihlásených sme vybrali dvanásť najzaujímavejších finalistov, za ktorých môže verejnosť hlasovať až do 30. septembra, “ hovorí Martina Hromadová z Nadácie Ekopolis.
„Anketa svojim poslaním upozorňuje na význam, hodnotu, krásu stromov, prispieva k ich ošetreniu a v mnohých prípadoch aj k ich záchrane. Je to práve príbeh a spojenie s ľuďmi, ktoré stromy robia výnimočnými,“ úvádza Hromadová. Jednotlivci, mestá a obce, školy, firmy alebo organizácie mohli svoj obľúbený strom do ankety prihlásiť do konca apríla, v máji vybrala odborná komisia z nominovaných stromov 12  finalistov.
Stromy, ktoré sa v ankete umiestnia na 2. a 3. mieste získajú peňažnú sumu 300 eur na ich ošetrenie. Na víťaza čaká odborný posudok a ošetrenie v hodnote 300 eur a automatický postup do medzinárodného finále ankety Európsky strom roka, kde bude reprezentovať Slovensko. Na priaznivcov ankety čakajú aj toto leto zaujímavé aktivity. „Nenahraditeľnou súčasťou ankety je odborná prednáška arboristov a ošetrenie stromu pred verejnosťou. Zmysel ankety chceme priblížiť aj deťom, preto sme ani tento raz nezabudli na súťaž pre školy. Knižnej odmeny od Artfora sa dočkajú i traja nominujúci a traja hlasujúci, ktorých vyžrebujeme po skončení hlasovania,“  približuje Martina Hromadová.
Ako hlasovať?
Hlasovať je možné formou oficiálneho hlasovacieho lístka, ktorý nájdete v časopise Krásy Slovenska. Takisto sa dá hlasovať aj formou sms, na webovej stránke www.ekopolis.sk alebo na sociálnej sieti Facebook. „Vyhodnotenie celej súťaže, ocenenie víťazov a udelenie titulu Strom roka 2021 víťazovi sa uskutoční na jeseň. V minulom roku sme popri oslave výročia ankety uskutočnili aj verejnú výsadbu nových stromov a veľmi radi by sme podobný scenár zopakovali aj tento rok,“ uzatvára Hromadová.
Hlavným partnerom je Nadácia Slovenskej sporiteľne. Ďalšími partnermi sú ISA Slovensko (Medzinárodná arboristická spoločnosť), Vydavateľstvo Dajama, Kníhkupectvo Artforum, Záhradníctvo ABIES a Terrabike.
Všetky potrebné informácie nájdete na www.ekopolis.sk.
Príbehy stromov:
    1. Lipa veľkolistá (Tilia Platophyllos Scop.)
Vek stromu: 250 rokov, Obvod kmeňa: 540 cm, Výška stromu: 28 m
Dolina neďaleko obce Necpaly, okres Martin, Žilinský kraj
Necpalská lipka
Dolné a Horné Kostolište sa nachádza v pomerne malebných úžľabinách necpalského chotára, ku ktorému sa viaže niekoľko povestí z jeho bohatej histórie. Pred vyše dvesto rokmi tu v oboch lokalitách stálo približne 15 chalúp, ktoré sa neskôr premenili na majere. Väčšinu už ohlodal zub času - majere zanikli, ľudia vymreli. Dlho bolo toto miesto utajené pred verejnosťou. Poznalo ho len pár ľudí a tí ho navštevovali. Dnes tu zavítajú i turisti, predovšetkým vďaka pokoju, tichu a krásnym výhľadom spod koruny majestátnej lipy. Je to jedno z tých miest, kde zabudnete na to, čo sa deje vo svete.
    2. Čerešňa vtáčia (Cerasus Avium)
Vek stromu: 100 rokov, Obvod kmeňa: 470 cm, Výška stromu: 22 m
Sklené huty v Malých Karpatoch, okres Trnava, Trnavský kraj
Zabudnutá čerešňa
Strom rastie v miestach bývalej sklárne, ktorá v týchto miestach pôsobila už v 17. storočí. Po zániku sklárne tu zostala len malá osada, ktorú obývali huncokári - nemeckí drevorubači. Dnes túto osadu pripomínajú len zarastené základy domov a osamotené staré ovocné stromy - jablone a hrušky. No medzi nimi každého na prvý pohľad zaujme monumentálnosť jediného stromu -  prastarej čerešne, ktorá potvrdzuje zabudnutú výnimočnosť tohoto miesta. Vzhľadom na miesto kde rastie, ide pravdepodobne o ušľachtilú starú odrodu.
    3. Orech čierny (Juglans Nigra)
Vek stromu: 200 rokov, Výška stromu: 20 m
Ruské Pekľany, okres Prešov, Prešovský kraj
Nenápadný kráľ
S Ruskými Pekľanami je spojená aj história šľachtickej rodiny Pillerovcov, ktorí tu zanechali rokokový kaštieľ s parkom. Dnes je už národnou kultúrnou pamiatkou a zároveň dominantou maličkej obce. Práve v parku pri kaštieli tejto rodiny dodnes rastú vzácne stromy. Jedným z nich je aj čierny orech, ktorý je už na mapách z roku 1869 uvádzaný ako významný orientačný bod. Orech čierny je jeden z menej známych, no o to významnejší druh v našom regióne.
    4. Lipa veľkolistá (Tilia Platophyllos)
Vek stromu: 130 rokov, Obvod kmeňa: 350 cm, Výška stromu: 30 m
Osada Grunik v Javorníkoch, okres: Považská Bystrica, kraj: Trenčiansky
Stará lipa
Krásna, malebná lipa rastie v starej osade Grunik, kde podľa domácich rastie odpradávna.  V roku 1930 pri nej postavili chalúpku, ktorú lipa ochraňuje cez búrky od bleskov – vraj sa listy lipy počas búrky sklonia aby odrazili blesk. Od vojny však lipa domácich ochrániť nevedela. Počas druhej svetovej vojny hľadali nemeckí vojaci po kopaniciach partizánov a keď domáci nechcel prezradiť, kde sa ukrývajú, tak ho zobrali k lipe, že ho zastrelia. Mierili naňho samopalmi, žena plakala. Zachránili ho prosby čistej duše – malého synčeka. Dnes sa tu pocestní aj turisti radi zastavia, odpočinú si a nechajú si šepkať príbehy starej lipy.
    5. Katalpa bignóniovitá (Catalpa Bignonioides Walt.)
Vek stromu: 170 rokov, Obvod kmeňa: 396 cm, Výška stromu: 11 m
Mariássova záhrada v Hnúšti, okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj
Exotická katalpa
Ide o strom, ktorý je pre naše končiny neobvyklý. Do Európy sa dostala okolo roku 1726 zo severnej Ameriky. Hnúštianska katalpa rastie v bývalej panskej záhrade, ktorá je pomenovaná po poslednom šľachtickom rode Mariássyovcov. Park so vzácnymi druhmi stromov tu založil koncom 19. storočia miestny zemepán Gustáv Fáy. Vďaka svojmu mohutnému a čiastočne poliehavému rastu sa stala obľúbeným miestom stretávania sa miestnych obyvateľov, mnohí si s ňou nostalgicky spájajú spomienky na detstvo. Je to pravdepodobne najhrubšia a najstaršia katalpa bignóniovitá na území Slovenska.
    6. Dub letný ( Quercus Robur)
Vek stromu: 300 rokov, Obvod kmeňa: 652 cm, Výška stromu: 15 m
V Giraltovciach pri dome kultúry, okres Svidník, Prešovský kraj
Pýcha mesta
K pamiatkam v meste Giraltovce patrí kaštieľ, dnešný Dom kultúry, zo 17. storočia, ktorý postavili Šemšeiovci. Pri kaštieli mali aj veľký Bánov park. Pozostatkom a pripomienkou je dnes už len starý dub. Spočiatku rástol medzi kaštieľmi, teraz sa nachádza medzi kostolmi troch cirkví. Obyvatelia ale i turisti ho vnímajú ako pýchu mesta – nikto nemôže prehliadnuť jeho majestátnu korunu vyčnievajúcu nad cestou. Či bol vysadený do parku, alebo tam stál ešte skôr, sa už nedozvieme, no domáci vravia, že je najstarším stromom v meste.
    7. Lipa malolistá (Tilia Cordata)
Vek stromu: 250 rokov, Obvod kmeňa: 340 cm, Výška stromu: 25 m
Okraj obce Mokrý Háj, okres Skalica, Trnavský kraj
Miesto tradícií
K lipe v dedine Mokrý Háj sa viaže povesť o slepej dievčine, ktorej stará žena poradila, aby si vodou zo studničky za dedinou omývala oči a pila ju. Za pár mesiacov dievčina opäť videla. Miestna zemianka preto dala pri studničke postaviť kaplnku, ktorá sa odvtedy nazýva „očanská“ a zasadili pri nej túto lipu. Ku kaplnke sa robili cirkevné procesie i tradičné „zarážanie hory“ – zvyk, kedy hrozno vo vinohradoch bolo už takmer dozreté a  aby mohli strapce v pokoji úplne dozrieť, nesmelo sa do vinohradu vkročiť. Lipa dodnes predstavuje pre Mokrohájčanov významné  a obľúbené miesto.
    8. Hruška planá (Pyrus Pyraster)
Vek stromu: 150 rokov, Obvod kmeňa: 390 cm, Výška stromu: 13 m
Mesto Poltár – nad rybníkom Zelené, okres Poltár, Banskobystrický kraj
Hruška záchrankyňa
Z rozprávania sa k stromu viaže príbeh, ako jednému malému chlapcovi zachránil život. Bolo to v čase pred druhou svetovou vojnou, keď sa chlapec snažil skryť pred hroznou búrkou, no nanešťastie blesk udrel priamo do stromu. Akoby zázrakom sa nestalo nič ani chlapcovi, ani hruške. Pribúdajúcim vekom a po ďalších búrkach ostal kmeň stromu poškodený. Ľudia z obce sa ku hruške radi chodia prejsť a jej majestátnosť si s láskou zvečňujú na svojich fotografiách.
    9. Buk lesný – previsnutý (Fagus Sylvatica Pendula)
Vek stromu: 70 rokov, Obvod kmeňa: 250 cm, Výška stromu: 13 m
Starý Smokovec, okres Poprad, Prešovský kraj
Tatranský dáždnik
Doposiaľ sa nikomu nepodarilo presne zistiť, kto a prečo tento strom zasadil. Pravdepodobne sa tak stalo v 50.rokoch vďaka študenti na čele s Bohdanom Wagnerom zo Záhradníckej školy v Ledniciach na Morave v rámci projektu ,,Veľké upratovanie“. A odkedy v centre Starého Smokovca vyrástla nevšedne šikmá budova Horskej záchrannej služby, ocitol sa strom pod ochrannými krídlami všetkých jej členov. Záchranári dokonca strom zachránili pred výrubom. I keď ide o najbežnejší strom Európy, vo Vysokých Tatrách z neho nájdeme veľmi málo kusov. Takýto krásne previsnutý je však len jeden a preto ho právom Tatranci označujú za dominantu či symbol Starého Smokovca.
    10. Jelša lepkavá (Alnus Glutinosa)
Vek stromu: 80 rokov, Obvod kmeňa: 250 cm, Výška stromu: 12 m
Vajnorské vinohrady, okres Bratislava 3, Bratislavský kraj
Ochrankyňa vinohradu
Strom sa nachádza vo vajnorských vinohradoch blízko obľúbenej cyklotrasy Jurava. Ešte v roku 1950 sa v danej lokalite nachádzal lesík, dnes ostal strom osamotený medzi riadkami zarastených vinohradov. V minulosti tu bola pravdepodobne studnička, ešte aj dnes môžeme častokrát pri strome stretnúť divú zver, ktorá sa sem chodí napájať. Strom má približne 80 rokov a okrem toho, že je veľmi pekne tvarovaný, vytvára neopakovateľnú atmosféru spolu s výhľadom na Malé Karpaty, ktoré sa nachádzajú za ním.
    11. Lipa malolistá (Tilia Cordata)
Vek stromu: 150 rokov, Obvod kmeňa: 450 cm, Výška stromu: 30 m
Bernolákov sad v Trnave, okres Trnava, Trnavský kraj
Majestátna lipa
Táto veľká lipa je jedným z najstarších stromov v Bernolákovom sade v Trnave a patrí pravdepodobne k prvým stromom, ktoré tu obyvatelia Trnavy vysadili, keď pôvodná hradobná priekopa stratila svoju funkciu a začal z nej vznikať park. Stromy vraj začali vysádzať bežní obyvatelia, lebo im v meste chýbala zeleň. Je fascinujúce, že strom, ktorý naši predkovia vysadili tak dávno v túžbe po zeleni a prírode v mestskom prostredí, napĺňa takú istú potrebu ľudí dodnes.
    12. Lipa veľkolistá (Tilia Platophylos)
Vek stromu: 700 rokov, Obvod kmeňa: 770 cm, Výška stromu: 28 m
Nádvorie hradu Slovenská Ľupča, okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj
Korvínova lipa
Nádhernú starú lipu nájdete v areáli hradu Slovenská Ľupča. Vysadená mala byť pred 700 rokmi za panovania kráľa Štefana V., pri príležitosti údajného dokončenia hradnej studne. Neskôr, počas poľovačiek, hrad navštevoval kráľ Matej Korvín, ktorého prívlastok lipa nosí. Kráľ Matej údajne po príchodoch z lovu zvykol rád odpočívať v tieni jej koruny na dubovej lavičke, ktorá sa ešte v 19. storočí mala nachádzať pod konármi lipy. Oficiálne sa udáva vek tohoto stromu 700 rokov podľa dobových rytín, na ktorých je zobrazená. Podľa niektorých však môže byť súčasťou hradného areálu oveľa dlhšie