Najviac sa zapotia bačovia, zvonári a kamenári

Žijeme síce vo svete moderných technológií, ale tradičné remeslá zohrávajú dôležitú úlohu aj v dnešnej spoločnosti. Stále je potrebný um aj fyzická zručnosť a zdatnosť na slovo vzatých majstrov, u ktorých sa remeslo často dedí z pokolenia na pokolenie. A ktoré z tradičných slovenských remesiel je najväčšia drina? To zisťovala Kláštorná Kalcia v štúdii Najnáročnejšie slovenské remeslá, ktorú odborne zastrešila MUDr. Adela Penesová, PhD., odborníčka na výživu a pohyb. Tisícky nachodených krokov a kalórie spálené ako počas niekoľkých plnohodnotných silových tréningov priniesli pomyselný titul v rebríčku najnáročnejších remesiel bačom, zvonárom a kamenárom.

Odborníci na zdravý životný štýl odporúčajú denne urobiť minimálne 10 000 krokov a týždenne stráviť pri fyzickej aktivite strednej až vysokej intenzity minimálne 150 minút. Účastníci štúdie Najnáročnejších slovenských remesiel – bačovia, hrnčiari, kamenári, kováči, rezbári, sklári a zvonári, však tieto čísla v niektorých prípadoch vysoko prekonali počas jednej pracovnej zmeny. Aj keď by sa mohlo zdať, že po takto fyzicky náročnej práci už si remeselníci nenájdu čas na pohyb vo voľnom čase, opak je pravdou. Väčšina (85 %) športuje, hrá futbal, aktívne bicykluje, či robí jogu.

„Štúdia nám ukázala, že ani v súčasnej modernej dobe nie je možné všetku ťažkú prácu nahradiť strojmi a výdaj energie je aj pri našich tradičných remeslách častokrát aj o 150 – 200 % vyšší ako pri sedavých zamestnaniach. Bežne muž za jeden deň spáli približne 2 000 kCal a niektorí remeselníci v štúdii len počas pracovného času spálili viac ako 4 000 kCal. Je preto potrebné prispôsobiť tomu príjem energie a dať si pozor aj na dostatok minerálov v strave, ktoré sú dôležité pre prácu svalov a celkovo kostrovo-svalového aparátu. Takýmto minerálom je aj vápnik, ktorý má rozhodujúci vplyv na správne fungovanie kostrových svalov,“ hovorí MUDr. Adela Penesová, PhD.
Okrem prejdených krokov a spálenej energie štúdia sledovala aj srdcovú frekvenciu počas maximálnej fyzickej záťaže remeselníkov. U všetkých bola počas práce nad 100 úderov za minútu a najväčšími ťahúňmi z hľadiska srdcovej frekvencie sa stali sklár – 155 úderov/min. a kamenár – 152 úderov/min. „Pravidelná fyzická aktivita, teda aj vyšší tep počas fyzickej záťaže, spomaľuje srdcovú frekvenciu v pokoji a to je dôležité pre kvalitu a  dĺžku života. Náš pulz v pokoji by mal byť podľa posledných vedeckých štúdií cca 50 – 60 úderov za minútu,“ vysvetľuje MUDr. Penesová. Správne fungovanie srdca a hladkej svaloviny ciev môžeme rovnako ako pri kostrových svaloch podporiť dostatočným príjmom vápnika.
Pre manuálne ťažko pracujúcich aj pre športovcov je ideálne dopĺňať si vápnik prirodzeným spôsobom, teda stravou bohatou na tento minerál. Nemusíme sa však spoliehať len na mliečne výrobky, vajcia a ryby, ktoré sú u nás najznámejšími zdrojmi vápnika. „Čerpať ho môžeme aj z maku, zeleniny, strukovín, či výrobkov zo sóje. Ak pitný režim doplníme o minerálne vody s významným obsahom vápnika, spolu s tekutinou nám dodajú aj vápnik v ľahko vstrebateľnej forme. Ťažko pracujúci muži aj ženy by mali denne prijať 1200 - 1300 mg vápnika,“ dopĺňa MUDr. Penesová.
Rebríček fyzicky najnáročnejších slovenských remesiel
    1. Bača
Najnáročnejšie slovenské remeslo podľa štúdie majú bačovia. Ich pracovný čas je často „od svitu do mrku“ a náročnosť ich práce spočíva hlavne v kilometroch, ktoré majú denne v nohách. Priemerne prešli bačovia v štúdii 16 000 krokov, teda približne 11 km denne, najviac zo všetkých remesiel. Veľa energie však spotrebujú aj pri práci okolo zvierat na salaši, pri kŕmení, dojení, či čistení ich príbytkov. Na kilogram telesnej hmotnosti spotrebujú 39 kCal.
    2. Zvonár
Striebornú priečku a titul druhého najnáročnejšieho remesla si v štúdii vyslúžili zvonári, zvonkári. Neprispela však k tomu len manuálna práca s kovom, ktorá v niektorých fázach vyžaduje aj zdvíhanie ťažkých bremien, ale zvonár sa pri svojej práci aj veľa nachodí. V rámci pracovného času urobí priemerne viac ako 15 000 krokov a spáli 37 kCal na kilogram telesnej hmotnosti.
    3. Kamenár
Aj keď kamenári dnes pri svojej práci používajú rôzne stroje a technické pomôcky, stále pri opracovávaní kameňa vydajú veľa energie. Riadnu dávku fyzickej sily potrebujú na rezanie, brúsenie a leštenie kameňa, ale aj na nosenie ťažkých kameňov a dosiek. Na kilogram telesnej hmotnosti spotrebovali počas pracovného času najviac kalórií zo všetkých remesiel – až 49 kCal, priemerne to bolo spolu až 4000 kCal na celú pracovnú dobu.
    4. Rezbár
Náročnosť práce s drevom začína už pri spracovaní surového dreva, pri jeho opracovaní a príprave na ďalšie použitie. Monotónne pohyby rúk jednostranne zaťažujú telo, čo by mali rezbári, stolári kompenzovať iným pohybom. Asi málokto však očakáva, že pri práci s drevom sa remeselníci aj veľa nachodia. Denne urobili viac ako 10 000 krokov a na kilogram telesnej hmotnosti spotrebovali 44 kCal.
     5. Sklár
Remeslo sklára je náročné predovšetkým kvôli práci v stoji a v horúcom prostredí. Teplota sklárskej pece nad 1000 ֯C dáva zabrať najmä v letnom období. Zo sledovaných remesiel mali sklári najvyššiu srdcovú frekvenciu počas maximálnej fyzickej záťaže, až 155 úderov za minútu. Napriek tomu, že sa práca sklára javí ako statická, zapája svalstvo celého trupu a urobí v priemere viac ako 7600 krokov.
    6. Kováč
Umelecký kováč pracuje takisto prevažne v stoji a v horúcom prostredí. Otvorený oheň v kováčskej peci a fyzicky náročné opracovanie horúceho kovu zaradilo kováčov z hľadiska energie vydanej na kilogram telesnej hmotnosti 39 kCal na delené 3. miesto spolu s bačom.
    7. Hrnčiar
V rebríčku sledovaných remesiel skončili na poslednom mieste hrnčiari, ale aj  ich práca vyžaduje fyzickú zdatnosť a svalovú silu. Pri práci s hlinou na hrnčiarskom kruhu síce strávia väčšinu času v sede a urobia počas pracovnej doby najmenej krokov, ale ich najvyššia srdcovú frekvenciu počas maximálnej fyzickej záťaže takisto prekročila 100 úderov za minútu.
 
Najviac sa zapotia bačovia, zvonári a kamenáriNapite sa vápnika
Pre fyzicky náročné remeslá aj športy je veľmi dôležitý pravidelný príjem vápnika, ideálne z prirodzených zdrojov, teda zo stravy a pitného režimu. Medzi slovenské minerálky prirodzene bohaté na významný obsah vápnika patrí aj prírodná minerálna voda Kláštorná Kalcia. S celkovou mineralizáciou
1 840 mg/l a obsahom vápnika 287 mg/l Kláštorná Kalcia doplní chýbajúci vápnik pri zvýšenej telesnej či psychickej námahe každého z nás. Kláštorná Kalcia je dostupná v sýtenej a jemne sýtenej verzii, v 1,5 a 0,5-litrovom balení. Fľaše Kláštornej Kalcia sú vyrobené zo 100 % rPET, teda iba z recyklovaného PET materiálu.  www.klastorna.sk

O štúdii Najnáročnejšie slovenské remeslá
Rebríček Najnáročnejších slovenských remesiel pripravila značka Kláštorná Kalcia a bol zostavený na základe merania fyzickej záťaže, spotreby kalórií, srdcového tepu a prejdených krokov u 18 remeselníkov, mužov, v 7 odboroch. Štúdia bola realizovaná v období apríl – máj 2021 a vyhodnotila ju MUDr. Adela Penesová, PhD., lekárka, odborníčka na pohyb a výživu.