LÍZANKY – ZOZNÁMTE SA S MAJSTROM CUKROVINKÁROM ŠINRIM TEZUKOM

LÍZANKY – ZOZNÁMTE SA S MAJSTROM CUKROVINKÁROM ŠINRIM TEZUKOM

Pri pohľade na instagramové príspevky Šinriho Tezuku so skvostnými žabkami, zlatými rybkami, korytnačkami či inými figúrkami by ste mohli nadobudnúť dojem, že tieto výtvory sú dielom talentovaného umeleckého sklára. Talentovaný určite je, no tieto rozkošné vecičky nie sú vykrútené zo skla, ale z cukru, v duchu tradičnej japonskej výroby cukroviniek amezaiku. Túto niekdajšiu pouličnú zábavu obľúbenú v období Edo (1603 – 1867) teraz praktizuje len hŕstka japonských umeleckých remeselníkov. A nikto toto remeslo nezdokonalil tak ako Tezuka – namiesto roztomilých lízaniek pre deti ide skôr o umenie.

Pri bližšom pohľade zbadáte jeleňa uprostred skoku, hravo sa krútiacu zlatú rybku či hmýriace sa žubrienky. Všetky tieto lízanky dokáže v priebehu niekoľkých minút vytvarovať len za pomoci vlastných rúk a nožničiek.
Pre Tezuku je typická rovnaká posadnutosť detailmi a rovnaké odhodlanie ako pre majstrov Takumi, ktorí pri výrobe vozidiel Lexus dôkladne posudzujú každý drobný detail. Táto práca svojou zložitosťou pripomína ručne vyrezávané sklenené obloženie dverí Kiriko pre model Lexus LS, pretože len skúsený remeselný majster dokáže vytvoriť ornament s požadovanou iskrou.

„Zrejme najťažšou časťou tohto remesla je načasovanie. Cukor úplne stvrdne približne za päť minút, takže celý tvar musím dokončiť dosť rýchlo,“ vysvetľuje Tezuka.
Čo odlišuje techniku amezaiku od európskych cukrových figúrok, je skutočnosť, že sa tu nič neodrezáva ani nepridáva. Zvieratká sa „rodia“ z hrudiek (Tezuka ich volá vajíčka) horúceho cukru s teplotou 90 °C, ktoré odkrajuje z väčšieho hrnca s roztopeným cukrom. Každú hrudku nasadí na sklenú trubičku a okamžite sa pustí do práce, pri ktorej postupne prebudí k životu napríklad kapra koi.

Lízanky: zoznámte sa s majstrom cukrovinkárom Šinrim Tezukom
S precíznosťou neurochirurga vystrihne dva malé otvory do cukrovej gule a objavia sa dve plutvy. Rovnakými nožnicami vyryje na plutvy jemné čiary. Ani sa nenazdáte a celý tvar rybky je hotový.
„Najzábavnejšie je sledovať prvé tri až štyri minúty,“ vysvetľuje Tezuka. Keď dokončí celkový tvar a kontúry plutiev a žiaber, odloží nožnice a zoberie do ruky malú flambovaciu pištoľ. Jemne roztopí povrch rybky, vďaka čomu jej zakalený matný vzhľad získa priehľadný, žiarivý jas pripomínajúci sklo. Potom pridá oči a ústa a pustí sa do časovo náročného vysekávania všetkých tých malých šupiniek.

Tejto úlohy, pri ktorej používa zaostrený rub nožníc, sa Tezuka zhostí s tichým odhodlaním. Každá strana mu zaberie viac ako polhodinu, pričom si dáva veľký pozor, aby správne vystihol nielen tvar, ale aj odlišnú veľkosť každej jednej šupiny.

Než sa Teruka vydal na túto sladkú cestu, robil ohňostroje pre početné letné festivaly organizované po celom Japonsku. „Väčšina ohňostrojov používaných v Japonsku sa dováža zo zahraničia. Chcel som pracovať viac rukami a prišlo mi, že amezaiku by mohlo byť to pravé,“ hovorí. Už od malička rád vyrábal rôzne veci, takže mu prirodzene napadlo toto remeslo. Nepodarilo sa mu nájsť nikoho, kto by vyrábal krištáľovo číre figúrky, preto si celkom sám vytvoril vlastné metódy. Týmto remeslom sa živí už od roku 2010 a v roku 2013 si otvoril svoj prvý obchod a štúdio v tokijskej štvrti Asakusa. Toto miesto v starom centre momentálne slúži ako výrobňa a sklad, pričom neďaleko má nový obchod a ešte ďalšiu predajňu v blízkosti veže Tokyo Sky Tree.

Len čo Tezuka skončí s tvarovaním a vyrezávaním svojho nádherného kapra koi, rozloží malú zbierku jedlých farieb a pustí sa do maľovania svojej pýchy. Po nanesení rôznych odtieňov a zvýraznení striebornou a zlatou sa sklovité dielko zmení na niečo, čo nápadne pripomína skutočnú živú rybu. Tieto lízanky sú príliš krásne na to, aby sa jedli, všakže?