Ako sa slávia sviatky Vianoc v šírom svete?

Ako sa slávia sviatky Vianoc v šírom svete?

 


 
Tradície vianočných sviatkov nie sú vo všetkých krajinách rovnaké. Ak by ste si chceli spraviť vlastnú vianočnú oslavu na cudzokrajnýspôsob, tu nájdete zopár tipov.
Vianoce na Cypre
 
Oslavujú sa až 25. decembra. Ráno idú všetci do kostola, potom spoločne obedujú. Podľa anglickej tradície pripravujú pečenú morku a typický grécky šalát. Z domu do domu chodia skupiny mladých ľudí, spievajú koledy a nosia drevenú loďku, ktorá symbolizuje dominantné postavenie starovekých Grékov na mori.
 
Sviatky vo Francúzsku
Rodiny vo Francúzsku slávia Štedrý deň spoločne. Večer si deti položia topánky pred krb a čakajú, že im ich Pere Noel naplní darčekmi. Jeho spoločník Pere Fouettard by mal zasa zlé deti „oceniť“ výpraskom. O polnoci tradične podávajú reveillon, ktorý symbolizuje očakávanie narodenia Krista. Toto jedlo pozostáva z ustríc, párkov, vína, opečenej slaniny, pečenej hydiny, šalátov, ovocia a francúzskeho pečiva, najmä bagety. Svojrázne zvyky majú v rôznych častiach Francúzska. Na juhu jedia bochník chleba rozkrájaný do kríža, z ktorého musia prvú časť venovať chudobnému človeku. Na severe Francúzska deti dostávajú darčeky už 6. decembra- na deň svätého Mikuláša.
 
Sviatky v Izraeli
Hlavným mestom Vianoc“ je Betlehem. V ňom je v bazilike nad Jaskyňou narodenia štrnásťcípa strieborná hviezda, ktorá označuje pravdepodobné miesto Ježiškovho narodenia. Štedrovečerný jedálny lístok v Izraeli dokazuje vplyv amerických a anglických zvykov: hlavný chod tvorí morka okorenená paprikou, škoricou a muškátovým orechom plnená ryžou, mäsom, orieškami a mandľami. V protestantských zboroch je zvykom chodiť skoro večer 24. decembra v skupinách koledovať. Na druhý deň pred raňajkami rozbaľujú ich deti darčeky. Po raňajkách idú protestanti do chrámov, navštevujú priateľov a želajú si navzájom šťastné Vianoce. Katolícki kňazi cez sviatky posväcujú svätenou vodou členov rodín.
 
Sviatky v Egypte
V Egypte sa veľa ľudí hlási k ortodoxnej koptskej cirkvi. Adventné obdobie tam trvá 40 dní pred Vianocami. Egyptskí veriaci sa počas neho postia- nejedia mäso, hydinu a ani mliečne výrobky. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách. Bohoslužby sa končia o polnoci hlaholom zvonov. Potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata- jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Na prvý vianočný sviatok ľudia v Egypte a ďalších častiach Stredného východu navštevujú priateľov a susedov. Na návštevu si prinesú špeciálny chlieb, aby nezaťažovali hostiteľov prípravou občerstvenia.
 
Vianoce v Maroku
Maroko je krajina zmiešaných kultúr a tolerancie. Hlavným náboženstvom je islam, stretávajú sa tu moslimovia, kresťania, židia. Moslimovia Vianoce nemajú, podobným sviatkom je Sviatok obety. Tiež má korene v Biblii, v Starom zákone. Obetou je baránok, ktorého zarežú a zjedia. Maročania sú však prispôsobiví. Na trhoch pred Vianocami predávajú vianočné stromčeky a rodiny, ktoré majú príbuzných v zahraničí oslavujú Vianoce spolu v zahraničí.
 
Sviatky v Austrálii
Austrálčania prežijú horúce Vianoce. Na štedrý deň nie sú zvláštnosťou teploty okolo 30 stupňov Celzia. Santa Claus často chodí na pláže, kde sa vozí na surfe alebo na záchranárskej lodi a rozdáva deťom darčeky. Niektorí Austrálčania sa na Vianoce vyvezú k moru, iní idú na výlety do prírody. Ak ostanú doma kúpu sa v bazénoch, hrajú kriket alebo robia jednoduché domáce práce. Tradičným jedlom je morka, šunka a bravčovina. Ako dezert sa podáva slivkový puding. V krajine klokanov obľubujú na Vianoce aj koláč plnený mletým mäsom. Obyvatelia Melbourne majú od roku 1937 zvláštnu tradíciu. Na Štedrý deň sa stretávajú na námestiach so sviecami v rukách spievajú najobľúbenejšie koledy a vianočné piesne.
 
Sviatky v Japonsku
Napriek tomu, že v Japonsku je veľmi málo kresťanov, počas sviatkov so ozdobujú obchody a domy vianočnými dekoráciami. Darčeky nosí Hoteiosho, ktorý je podobný Mikulášovi. Podľa legendy má oči vzadu, a tak sa deti snažia v tomto období správať, akoby bol nablízku. Najdôležitejším sviatkom v japonskom kalendári je ale Oshugatsu – Nový rok, ktorý sa začína 1. januára a trvá sedem dní. Na Silvestra Japonci usilovne upratujú svoje príbytky a ozdobujú ich na nasledujúci deň. Potom sa oblečú do najkrajších šiat a hlava rodiny sa zodpovedne zhostí svojej dôležitej úlohy. Do každého kúta nasype suchú fazuľu, vyháňa tak zlých duchov. Tretím dňom v novom roku je dňom pokoja. Príbuzenstvo ho trávi spoločne. Servírujú sa tradičné novoročné jedlá ako napr. Omochi – ryžový koláč alebo Osechiryori.
Martin Fečunda