Nonstop pohostinstvo

Nonstop pohostinstvo

Na stole ležal malý papierik s odkazom: Nezabudni pripraviť obložené chlebíčky, nejaké chrumky k zahryznutiu a skoč do večierky po sladkú vodu a papierové obrúsky. Večer prídem z práce aj s Matejom, papa ľúbim ťa. Jasné, aj s Matejom! Mirka len pred malou chvíľou vytiahla z poštovej schránky kvantum upomienok a v hlave jej víri množstvo ďalších myšlienok. Nevie, ako sa majú deti u starkých, pretože v práci jej nikto súkromné telefonáty neakceptuje, s manželom musia vyriešiť, či septembrovú last minute dovolenku zrušia, alebo si na gréckej pláži vyčistia myseľ od svojich pozemských starostí.

Mirku najviac trápi flegmatický manželov prístup, večerné návštevy jeho kolegov a skutočnosť, že o deti sa väčšinou starajú ochotní Mirkini rodičia. Deväťročná Katka a o rok starší Tomáško už ako na povel utekajú zo školy k starkým a nie domov. K babke a dedkovi ich nelákajú len pečené buchty a možnosť obhrýzať čokoládu aj po dvadsiatej, ale ak si chcú vo svojom mladom veku dožičiť kúsok pokoja pri učení a večerného ticha, na výber nemajú.

Doma bolo ešte pred piatimi rokmi všetko v pohode. Rodičia pracovali, každé ráno vodili deti do škôlky, večer si všetci spoločne urobili slané pukance a zasadli pred telku. Absolútne typická rodina, ktorej ku šťastiu nič nechýba, no nejaký darovaný milión na účte by ich určite neurazil. Negatívna atmosféra začala gradovať, keď otec prišiel o prácu a ani za ten svet si nič nedokázal nájsť.

Aby sme otcovi Mariánovi nekrivdili, z času na čas sa uchytil v supermarkete pri vykladaní tovaru, pri pomocných prácach na stavbe alebo prepisoval rôzne texty pre podivné spoločnosti. Ani jedna z týchto príležitostných činností ho nenapĺňala, veď dovtedy si pán Marián sedel v kancelárii, búchal pečiatkami a prehrabával sa v zažltnutých dokumentoch. A odrazu musel makať, až sa mu lial pot z čela a zodral si aj tie najfajnovejšie botasky.

Neskôr so všetkým sekol, no ani vylihovať v posteli, zízať do plafónu a čakať na manželkinu výplatnú pásku nie je na večnosť. Boli mesiace, keď im nedochádzalo ani na základné potraviny, boli časy, keď jednoducho nebolo na nič. Aj by bolo, lenže mladá rodinka bola zvyknutá na luxusnejší život, a tak bez letných dovoleniek a zlata pod vianočným stromčekom sa im pomaly začali rúcať posledné nádeje. Manžel začal čoraz častejšie navštevovať miestne bary, alkoholický závan v spálni sa po čase stával nielen víkendovou, ale aj záležitosťou v bežné pracovné dni.

Mirke šla dnes hlava doslova prasknúť. Peňazí majú stále menej a menej, svojho miesta v práci sa drží ako kliešť a jej manžel si opäť ťahá do bytu Mateja. S týmto darmožráčom sa zoznámil na vínnych slávnostiach, hneď si aj padli do oka, respektíve do pohárika. O mesiac nato už pripravovali klimatizáciu v jednom vplyvnom podniku. Možno by ste si povedali, že manželka môže byť opäť prešťastná a deti nemusia nikam utekať. Avšak Matej sa im o rodinnú pohodu staral skoro každý boží deň. Po práci si ho Marián vodil do bytu za zámienkou, že si musia preštudovať kadejaké neexistujúce plány alebo potrebuje Mateja doučiť, ako sa pripravujú vkusné tabuľky na počítači. Samozrejme, že šlo len o zámienku.

Manželka sa postarala o pohostenie, len chlapi zabudli vytiahnuť plány a zapnúť počítač. Mirka si po dvadsiatej druhej odišla ľahnúť, zajtra ju predsa čaká práca, no páni v tom čase otvárali ešte len druhú fľašu. A tak to vyzeralo takmer každý (pracovný) deň, už asi šesť týždňov...

Tatiana Kovalčinová