Pridrahé poznanie

Jano Németh bol priemerne úspešný tretiak na gymnáziu. Jeho rodinné pomery boli pomerne  zložité.
Matka ho nedlho po pôrode dala do dojčenského ústavu, ale keď zmúdrela, asi v sedemnástich rokoch sa rozhodla venovať mu svoju materinskú starostlivosť.
Motívom jej rozhodnutia bolo, že sa zoznámila s jedným rozvedeným Rakúšanom, ktorý už asi rok žil na Slovensku a sám vychovával svojho syna z prvého manželstva. Robil vodiča pre akúsi kamiónovú firmu. Syn sa volal Franz a tiež už jazdil kamiónom spolu s otcom. Padli si do oka v bare, kde donedávna pracovala a asi po mesiaci začali žiť spolu. Mária Némethová konečne mala pocit, že žije v plnohodnotnej, aj keď pozliepanej rodine. Jej Reinhardt, teda Franzov otec, nosil domov pomerne slušné peniaze a bolo im spolu dobre. Čo Máriu obzvlášť tešilo, to bola skutočnosť, že Ronny, ako volala Reinhardta, nerobil medzi jej a svojím synom žiaden rozdiel. Dával im rovnaké vreckové, a keď išli niekde na večeru, tak všetci štyria spolu. Skrátka - fajn. Zopárkrát už aj uvažovali, že sa zoberú, lebo veď čo chlapci odídu z domu, čaká ich vojenčina, nebude im spolu zle. Jeden večer, bolo to pred Vianocami, prišiel Ronny domov z akejsi cesty v Turecku až po týždni a tváril sa tajuplno.
"Mária," oslovil ju, "potrebujem, pomohla mi. Aj ty, aj tvoj syn," Mária nerozumela. "Zohnal som veľa šilingov," hovoril jej už celkom slušnou slovenčinou. "No nie sú celkom pravé..."
Mária zatušila voľačo nepríjemné. "Čo to znamená - nie celkom pravé?"
"No - vyzerajú celkom pravé, ale nie sú celkom richtig..."
Mária ako barmanka už vedela, koľko bije. "Čo s tým?"
"Je toho veľa, milión. Mám to z Turecka, sľúbili 40 percent, takže kurz určiť samy. Chápala?"
"Ako chceš predať také veľké množstvo? To máme chodiť po krčmách a vekslovať po stovke? Na tretí deň nás zatvoria.."
"To nie. Urobiť biznis. Ja spolu s tebou sprostredkovať ako Rakušan, ty vymeniť peniaze za slovenské peniaze."
Sedeli dlho do noci. Mária sa bála, ale Ronnyho projekt nebol zlý. Nebol taký naivný, aby sa pokúšal meniť ich oficiálne a zároveň nemohol zobrať prostredníka, pretože by im po prvé zo zisku nič neostalo a po druhé - riziko odhalenia by sa tým zväčšilo. Takže Máriina úloha znela - využiť svoje známosti z barmanských čias a zohnať kupca pod legendou. Mala mu povedať, že jej frajer sa ako kamionista dostal do tureckej partie, ktorá pašuje heroín a z toho dostal podiel. Bojí sa preto ísť s tými šilingami niekde oficiálne, preto je ochotný ísť s cenou dole, povedzme na dve koruny. Ale musíto byť rýchlo. Mária pochopila - Ronny sa spolieha na to, že lakomosť potenciálnemu kupcovi zaslepí oči. Navyše, falzifikáty boli mimoriadne vydarené, reagovali dokonca aj na UV svetlo, mali určité vodoznaky a perfektnú hĺbkotlač. Takže aj skúsenejší laik by sa dal zmýliť. Profesionálna pracovníčka zmenárne by však podvod okamžite odhalila kvôli inej kvalite papiera a opakujúcim sa číslam sérií. Mária dlho neváhala. Bolo to riziko. Ale ak to vyjde, majú po starosti. Pravé koruny potom už bez problémov vymenia zasa za pravé šilingy. Iba- už nie na Slovensku.
Však jej Reinhardt okamžite navrhol, aby zo Slovenska zmizli. Áno, všetci štyria. Usadia sa v Rakúsku, založí si malú firmičku. Jednoducho sa vráti domova privedie si aj ženu so synom. Čím viac nad tým Mária rozmýšľala, tým viac sa jej projekt páčil. A úloha syna? Nič, len včas zmiznúť. Reinhardt jej vysvetlil, že to všetko musí byť rýchle, lebo otázka relatívne krátkeho času na podvod príde. Vtedy už musia byť v bezpečí, za hranicami. Takže obaja "mladí" pôjdu dopredu, má tam pre nich už zabezpečený byt a všetci sa tam postretajú...
Márii sa páčilo, že Ronny myslí aj na jej syna. Hoci nemusel. Asi po troch dňoch natrafila na vhodného kupca. Sám nebol celkom čistý. Aj on potreboval preprať svoje peniaze, popreháňať ich po účtoch a tak Máriino vysvetlenie veľmi rýchlo pochopil. Dlho si šilingy obzeral, doniesol si dokonca aj kontrolnú lampičku a lupu. So šilingami bol však spokojný. Pri transakcii boli len oni dvaja. Mária prvýkrát v živote držala v ruke dva milióny korún. Pálili ju. Schovala ich do záhrenia, rozlúčila sa s kupcom a obaja si zaželali všetko dobré.
Rýchlo nastúpila do taxíka a vrátila sa domov. Reinhardt ju už netrpezlivo očakával.
"Všetko v poriadku," oznámila.
"Peniaze maš?"
Siahla do záhrenia. Reinhardt ich schoval do tašky a pozrel na hodiny.
"Dáme si kávu a pôjdeme. Na hraniciach byť teraz veľa ľudí, nebude kontrola. Koruny zamením vonku."
Vypili kávu. Od tej chvíle si Mária nič nepamätá. Prebrala sa na jemné facky, ktoré jej uštedroval akýsi chlap v úsilí zobudiť ju. Dosť dlho nevedela nič pochopiť, došlo jej však, že ju Reinhardt musel čímsi uspať a zmizol.
Z chlapa sa vykľul policajt. O synovi nič nevedel, ale vysvetlil jej, že na políciu oznámil jeden občan podvod, aj keď sám riskoval trestné stíhanie za ohrozovanie devízového hospodárstva. No a chlap udal jej adresu, tak si ihneď išli pre ňu a keď neotvárala, vyrazili dvere...
Čo mala Mária robiť? Vyšla s pravdou von. Priznala, že sa nechala naviesť, a že Reinhardt ju podľa všetkého dokonale podviedol. Aj jej syna, ktorého už poslal do Rakúska...
Policajt pokrčil ramenami. "Tak poďte, všetko to spíšeme. Máte poňatia, kde ten chlap môže byť?"

Nemala. Výsluch na polícii bol nekonečne únavný. Pýtali sa jej na každý detail a vyšetrovateľ ju dovádzal do zúfalstva mnohokrát opakovanými otázkami. Obvinil ju, že si celého Reinhardta mohla pekne vymyslieť a jej synátor mohol pekne zmiznúť aj s peniazmi za hranice. To už vedel s istotou, že mladý Németh prešiel evidenciou na hraničnom priechode...
Rekonštrukcia nemala logiku, ale Máriu pekne vyvádzala z miery a o to išlo. Napokon ju ten odporný chlap obvinil z falšovania cudzej meny, z jej uvádzania do obehu a bohvie z čoho ešte.
"A čo Reinhardt?" pýtala sa zúfalá.
"Čo s ním?" čudoval sa vyšetrovateľ. "Máme vám hľadať frajera? Toho nech si hľadajú Rakúšania a Interpol," zlostil sa. "Celá zodpovednosť je aj tak na vás. Kto vám to bude všetko veriť, čo tu rozprávate?"
Márii oznámil, že ju bude vyšetrovať na slobode, akurát jej zobral pas.
"Ale ak niečo podniknete, v momente idete do basy. Je vám to jasné?" skončil.
Potom ju z tej odpornej sivej budovy viac-menej vyhodil. Mária sa vrátila domov v slzách. Nemala ani toľko síl, aby si nadávala. Ako len mohla takto naletieť? Ako jej to len mohol urobiť? Jej syn sa vrátil po dvoch dňoch. Ubiedený, hladný, špinavý. Štastne dorazili s Franzom do Viedne, išli voľakde metrom a potom po nejakej ulici. Tam mu Franz kázal čakať, že ide kúpiť nejaký proviant. Vošiel do supermarketu. Németh čakal, čakal, Franz nechodil. Prehľadal potom celý obchod, Franza nebolo. Túlal sa po meste, prespal na stanici. Nemal ani haliera, iba pas. Nevedel, kam má ísť a čo má robiť. Domov sa bál ísť, tušil, že urobili niečo nekalé. Napokon sa ho na čerpacej stanici ujal jeden Slovák a doviezol ho domov. A tak je tu. Mária ho privinula.

"Urobíme si niečo pod zub, dobre?" šepla.
V tej chvíli by sa najradšej zabila. Súd sa vliekol. Mária mala množstvo poľahčujúcich okolností, preukázala, že Reinhardt bol hlavný iniciátor a strojca celej transakcie. Čo však nemohla poprieť, to bola skutočnosť, že ju celú zrealizovala sama, bez jeho účasti. Vedela, že šilingy sú falošné, napriek tomu ich sama predala tomu nešťastníkovi, ktorému sama vytipovala, sama od neho zobrala peniaze a odovzdala Ronnymu...
Súd bol na ňu vcelku mierny a odsúdil ju na  spodnej hranici trestnej sadzby odňatia slobody nepodmienečne. Reinhardta možno hľadá Interpol doteraz.

ONDREJ ŠIMÚNY