Pusť svoj chlieb po hladine vôd

„Pusť svoj chlieb
po hladine vôd,
a po mnohých dňoch ho zasa nájdeš“
(kaz 11,1)

Život je plný rizík a kto sa im chce vyhnúť všetkým, vystavuje sa riziku najväčšiemu, že sa mu nepodarí postaviť sa zoči-voči životu, a tak si ho celý pobabre. Žiť to značí voliť si a konať, a keď sa nerozhodneš pre voľbu a pre činnosť, tvoj život je premárnený. Povieš mi, že keď sa má človek pre dačo rozhodnúť, musí najprv poznať, rozhodnúť, zvážiť výhody i nevýhody. Súhlasím, je to potrebné. Aj biblický text to naznačuje v nasledujúcich veršoch. Tvojím radcom musí byť však obozretnosť a nie ľahkomyseľnosť. Rozum nám Boh nedal len tak pre nič, ani pre dajaké šľachtictvo. Ťažkosť je však v tom, že nie všetko vieme poznať, zmerať a zhodnotiť svojím rozumom. Po všetkých úvahách a opatreniach problém často ostáva nerozriešený, budúcnosť ukazuje ešte z veľkej časti nejasná a plná neznámych. Ani najobozretnejšia predvídavosť ti nestačí zaručiť úspech jednoducho preto, že nemôže predvídať všetko. Ľudský zrak je príliš krátky a jeho zorný uhol je vždy úzky.
Mnohé stránky reality nám ostávajú skryté. Čosi nepredvídateľného vždy uniká nášmu záberu a dajaká neznáma vždy obíde našu najrafinovanejšiu algebru. Nikdy ti nebude, napríklad, dožičené vedieť, kam ťa privedie tvoje zamestnanie, ako sa vyvinie tá-ktorá rodinná, sociálna alebo politická situácia. Aký výsledok bude mať naša výchovná činnosť? Kto môže zachrániť svoje deti pred hmotným a mravným nebezpečenstvom? Kto môže byť pri nich vždy a všade, aby na ne dozrel, aby ich viedol a upozornil na všetky nástrahy zla? Aké dôsledky bude mať tvoje slovo, tvoj skutok, tvoja voľba? Sú to všetko otázky bez odpovede. A to ťa často zveria. Ale musíš sa z toho vymaniť, lebo, ako hovorí ďalej Biblia, „To dolieha a nalieha život a vyžaduje od teba rozhodnutie a často rozhodnutie rýchle, od ktorého môže závisieť niečí život, záchrana rodiny, istota podniku, budúcnosť ustanovizne. V takých prípadoch nerozhodnúť sa je väčším zlom ako zlo, ktoré hrozí.
Čo teda?
Musíš mať odvahu riskovať. Keď si zo svojej schránky urobil všetko, čo si mohol, keď si zvážil všetky dostupné dôvody i proti dôvody a predsa do toho jasne nevidíš. Keď si všetko prepočítal s váhaním a rob podľa toho, čo sa ti zdá vo svedomí dobré. Iste je to pokus, ale nepostupuje tak aj príroda? Biologická evolúcia je jedným vydareným pokusom z toľkých nevydarených. A nie sú ovocím pokusov mnohé majstrovské umelecké diela? A nevzišlo vari mnoho vedeckých objavov z nekonečných skúšok? Viem to veľmi dobre, ťažko je premôcť v tejto chvíľke strach o omylu, ale je to potrebné. Preto potrebuješ poriadnu dávku dôvery v Prozreteľnosť a nijako sa nezaobídeš bez nádeje, ktorá dá vyštartovať tvojej vôli.
Chýba ti odvaha, viem, ale k odvahe sa treba vychovávať. Denne treba nacvičovať tento skok do prázdna, tak isto ako to robia parašutisti. Bojazliví a nerozvážni sa rodíme, ale odvážnymi sa stávame. Nerozvážni sa stavia k nebezpečenstvu ako nevedomý, odvážny mu čelí v plnom vedomí. Neutekaj teda pred voľbou, ktorú ti život stále predkladá, neodkladaj na zajtra s rozhodnutím, ktoré treba urobiť dnes, neobchádzaj prekážku, aby si sa vyhol skoku, ale pusti sa do problému ochotne zaplatiť aj osobne, ak to bude potrebné. A rob ten skok. Uvidíš, že sa ti podarí nebáť sa už nebezpečenstva a nemať strach pred zodpovednosťou a všeličoho sa zrieknuť a objať nevyhnutné kríže. Iba tak sa stávame v živote dospelými. Dokiaľ utekáme pred nebezpečenstvom a vyhýbame sa zodpovednosti a trasieme sa pred obetou, dokiaľ sme nezrelí alebo sme oneskorenci.
 

Giovanni Albanese

VZÁCNA PONUKA