• 02.07.2012

Cesta spravodlivých je ako svetlo brieždenie, rastie stále až do plného dňa

Videl si už brieždenie? Začína sa rozptýleným, sotva viditeľným svitom, ktorý stále rastie až do plného svetla. Taký je aj život spravodlivých. Na začiatku sú ako iní. Nelíšia sa skoro ničím. Aj oni sú len úbohí ľudia so svojimi slabosťami, so svojou ohraničenosťou a pokleskami. Vždy sa však dvihnú, povstanú, vzchopia sa a neprestávajú nikdy stúpať.

Človek sa nerodí dokonalý, ale vždy je schopný zdokonaľovať sa. Je to bytosť, ktorá sa stále musí stávať lepšou. Bytosť, ktorá sa nesmie nikdy zrieknuť rásť až do posledného dňa svojho života. Keď prestanú rásť tvoje údy, tvoj duch môže rásť ďalej. Spravodlivý nikdy nepovie: ‹‹ Dospel som, ale: Mám urobiť ešte krok! ››

A také je aj celé ľudstvo. Nie je dokonalé. Kto si myslí, že ľudstvo je dokonalé, alebo že ho možno dokonalým urobiť dajakým radikálnym obratom, magickým úerom alebo skokom, ten nežije v realite. Vykúpenie nie je mýtus. Je to fakt, ktorý sa ešte stále odohráva. Vykúpenie je dovŕšené zo strany Krista, ale zo strany ľudstva ho treba stále dovršovať. Kristus nám dal na to právo i povinnosť i spôsob. Teraz je na nás, ako to urobíme.

Ľudstvo musíme brať také, aké je. Prijímať ho realisticky a odvážne a dať mu nepredovať, nakoľko je to len možné, krok za krokom, bez vysnívaných nárobkov. A tak sa musíš prijímať, ako si, aj ty, ale nesmieš sa uspokojiť s tým, že ostaneš, aký si. Každý deň nech sa v tebe rozrastá svetlo, každý deň nech ťa slnko nájde vyššie. Každý deň nech tvoj blížny vidí, že si múdrejší, čestnejší, pohotovejší, vľúdnejší, veľkodušnejší, ľudskejší a kresťanskejší.

Ako sa rastie? ‹‹ Tak, že si so všetkým úsilím strážiš srdce, lebo zo srdca vyviera život ›› (Prísl 4, 23). Srdcom tvojho morálneho života je svedomie. Zo správneho svedomia pochádza život čestný, múdry a veľkodušný. Z pokazeného svedomia vychádzka všetka skaza. Zlo nie je vo veciach alebo na dajakom mieste. Zlo hniezdi vo vnútri človeka. V tejto intímnej hĺbke sa všetci rozhodujeme, či svetlo prijmeme alebo ho odmietneme. Hovorí to Učiteľ: ‹‹ Z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, nešľachetnosti, podvody, rozkošníctva, závisť, rúhanie, pýcha, nerozumnosť ›› (Mk 7, 21).

Trápiš sa a hneváš na osud, zamestnanie a organizáciu, že je chybná, na spoločnosť, že je skazená, na zákony, že sú zmýlené, na štruktúry, že nestoja za nič. Nepopieram to. Kto by tvrdil, že je všetko v poriadku? Treba ti však ísť na koreň zla, a ten je v človekovi. Človek kazí veci, človek ich neoživuje a náležite netlmočí, človek ich falšuje, prekrúca a ničí. Keby sme boli všetci len trocha čestnejší, celá spoločnosť by bola menej špinavá. Revolúciu treba teda začať od svedomia. Revolúciu, o ktorej hovorí evanjelium. Revolúciu, ktorá je konverziou a vnútornou reformou. Obrodzovať štruktúry a neobrodzovať svedomia je premrhaná námaha. Všetko bude ako predtým, ba ešte horšie, lebo sa pridá sklamanie. Ak sa obrodia svedomia, obrodia sa aj štruktúry. Nie, pravda, automaticky. Bude si to vyžadovať úsilie jednotlivca i celku. No každý bude ochotný a podujme sa pretvárať, ak bude sám pretvorený. Nezbavuj sa teda zodpovednosti, ktorá je v prvom rade tvojou zodpovednosťou, a neprenášaj ju na veci.

Treba konať podľa svedomia. A máš vlastne svedomie? Neuraz sa. Všetci si musíme denne formovať správne svedomie. Keď ho počúvame a poslúchame, stáva sa jasnejším a mocnejším. Zažeň teda zvrhlosť zo svojich perí a vylúč neúprimnosť zo svojich úst.
Nebuď neúprimný ani k Bohu ani k ľuďom. Pánom svojich skutkov musíš byť ty, a nie tvoje vášne. ‹‹ Nejedz chlieb nečestnosti a neopíjaj sa vínom násila ›› (Prís 4, 17).

Giovanni Albanese

VZÁCNA PONUKA