• 22.01.2014

Ak ideš slúžiť Bohu, priprav sa na skúšku

Prečo skúška? Prečo ma Boh chce skúšať? Aby videl, či obstojím? Ale veď to vie už popredu. Vie, čo som i čom som schopný urobiť Čo chce vedieť, čo by už nevedel? Nie je to zahrávanie? Istotne to vie, ale ty to nevieš. Ty nepoznáš svoje možnosti a svoju ohraničenosť. Chce, aby si ju vyhmatal, chce ti v ohni skúšok ukázať, kam siahajú tvoje sily a chce ti dať okúsiť, z akého cesta si uhnetený. V tejto veci si totiž robíš ilúzie. Všetci si robíme ilúzie, lebo sa nepoznáme. A predsa prvou vecou, čo by sme sa mali naučiť, je poznať sa. Prečo? Je to jasné. Čokoľvek podnikáš, vždy musíš vedieť, aké sú tvoje schopnosti, aké prostriedky máš naporúdzi a s akými silami môžeš počítať. Je pravda, väčšina ľudí sa z prirodzenej náklonnosti preceňuje a daktorí sa podceňujú. Nič ich lepšie neprivedie k presnejšiemu úsudku ako konfrontácia so skutočnosťou, skúška. Bez skúšok sa budeme považovať za schopných neviem čoho a pustíme sa do najopovážlivejších plánov, budeme konať ako veční dospievajúci alebo ako megalomani a tak budeme stále nadväzovať sériu úpadkov, až sa napokon zrútime do najsmutnejšieho zúfalstva. Priamy zážitok našej slabosti náš však privádza k triezvejším postojom a robí nás opatrnejšími. Z druhej strany zasa bojazliví a neistí nadobúdajú z prekonania skúšky potrebnú odvahu, ktorá im je oporou do budúcnosti. Naučme sa takto správne zvažovať svoje sily, ale zúžme aj prehnanú dôveru v seba samých. Skonštatovanie svojej nemohúcnosti ťa privedie cítiť potrebu Boha, jeho zásah a pomoc. Začneš v neho dôverovať a na perách sa ti spontánne objaví modlitba. Tak sa v tebe živí a rastie nádej, čnosť, ktorá je taká potrebná, aby si mohol žiť a konať. Bez nádeje sa život zastavuje a činnosť zamŕza. Bez nádeje sa nejde vpred. Nádej je však skutočne zdôvodnená iba vtedy, keď sa opiera o moc Boha a nie o tvoju vysnenú schopnosť. Prečo skúšky? Aby si skúšal úprimnosť svojej viery. Iba v skúške vidno jasne, koho si vlastne uctievaš, Boha či seba. Kult Boha či kult seba. Ak Boha miluješ pre výhody, ktoré z toho máš, pre útechu, ktorá ti z toho prichádza, a pre šťastie, ktoré z toho očakávaš, tak ťa nezaujíma on, nehľadáš jeho, ale seba. V takomto prípade Boh ti je iba amuletom, čímsi, čo prináša šťastie, hromozvodom, psychologickým útočiskom a pohodlným alibi. Ak ho však neprestaneš milovať ani v protivenstvách, suchoparnosti a bolesti, tak istotne hľadáš jeho, tak je tvoja viera úprimná a tvoja láska čistá. Prečo skúšky? Aby sa preverila tvoja vernosť. Byť verný bez pokušení, to dokáže vari každý. Ale to nie je vernosť, to je pohodlnosť. Ostať však verný, keď príťažlivosť a útechy sú na strane druhej, to je už vernosť. Vo vernosti sa vždy dáva prednosť a v preferovaní je vždy alternatíva. Dokiaľ sa neukáže dajaké riziko, neprejavil si vlastne svoju vernosť. Nemal by si preto preklínať skúšku, keď sa dostaví, ale mal by si ju prijať, lebo tak konečne môžeš povedať tomu, koho miluješ: dávam prednosť tebe, rozhodujem sa pre teba, ostávam s tebou. Prečo skúšky? Nestačí jedna? Nestačí povedať áno raz navždy? Povedal si ho navždy, ale musíš ho navždy aj spĺňať. Je ľahko byť verný jeden deň. Deň sa rýchlo minie a ty rýchle meníš. Si vrtkavý. Narodil si sa nestály a narodil si sa egoista a musíš sa učiť milovať. A učíme sa deň za dňom, učíme sa vytrvalosťou a opakovaním svojho rozhodnutia. Tým sa stáva podstatou našej osobnosti a spolu s ňou vzdorujeme času a premenám života.