...a dvere sa otvorili.

...a dvere sa otvorili.

Ľudia sa stretávajú za rôznych okolností. Niektorí sa poznajú celý život, od malička chodia spolu do škôlky, do školy a povestná iskierka preskočí znenazdajky až vo vyššom veku, kedy sú už uvedomelí a presvedčení, že ich nemôže nič prekvapiť. Iní vycestujú do zahraničia, aby tam našli svojho vytúženého princa, alebo princeznú, ktorý bude podľa možnosti čo najodlišnejší od chlapov, či žien, ktoré mali možnosť stretnúť doposiaľ.
 
Podobne to bolo aj v Ivaninom prípade. Sklamaná po nevydarenom päťročnom vzťahu sa rozhodla spáliť všetky mosty za minulosťou, odtrhnúť sa od rodiny a vycestovať do ďalekého sveta, kde bude o svojom osude rozhodovať samučičká sama. Najlepšie roky mala za sebou a pred ňou otázka: „Čo ďalej?“
Keďže študovala angličtinu, rozhodla sa odísť do zahraničia a uplatniť sa na trhu práce. Nie však vo Veľkej Británii. Angličania boli pre ňu až príliš chladní. Zamierila si to do srdca Španielska. Horúca krv a temperament jej vlastný sa v krajine býčích zápasov určite nestratí. Našla si prácu ako učiteľka večerných kurzov angličtiny.
 
Bývala na podnájme ešte s dvomi dievčatami, ktoré je však jedného pekného dňa oznámili, že byt je pre tri dámy príliš malý a najlepšie bude, keď si zbalí kufre a odíde. Tak sa aj stalo. V jedno hmlisté ráno sa ocitla aj s batožinou pred dverami. Neostávalo jej nič iné len chodiť od dverí k dverám a klopať. Prišlo jej to príliš trúfalé, ale čo mala v takejto situácii robiť? Zamierila si to rovno do tehlového domu, v ktorom bolo niekoľko bytov. Každé ráno zo svojho okna videla ako z neho vychádza muž v rokoch. Ako by povedala jej mama: „Fešák!“
Naňho však v tejto chvíli ani nepomyslela. Bola rada, že všetko svoje imanie presunula pod striešku domu, pretože sa spustil jemný dážď. Pristúpila k najbližším dverách...a dvere sa otvorili.
 
Objavil sa v nich „Fešák!“
„Sí seňorita“ opýtal sa s uterákom omotaným okolo vypracovaného tela.\"
Ivana lapala po dychu a lámanou španielčinou sa snažila opísať svoju situáciu. Všetko to vyznelo viac komicky ako tragicky, pretože slovíčka sa jej akosi poplietli a vyšlo z nej niečo ako: „Hľadaný byt je voľný vo vašej spálni?“
Po ponuke podobného typu by asi každý triezvy človek zbystril pozornosť. Fešák sa však rozhovoril plynulou angličtinou, a tak mu Iveta ešte raz, podrobne opísala svoju situáciu. Volal sa Juan. Pracoval na daňovom úrade a Iveta pri ňom býva aj naďalej. Z „gaučovania“ sa stala láska na prvý pohľad. Určite to chcelo kus odvahy, ale ako sa hovorí: Klopte a bude Vám otvorené!“
 
Katarína Matušková