Súťažte s nami! - dennikrelax.sk

KONIEC DOBRÝ, VŠETKO DOBRÉ

Toto je príbeh, ktorý sa stal pred dvoma rokmi v jednom veľkom meste. Je plný vášne, lásky i nenávisti a má prekvapujúci záver. Preto ho aj pri rešpektovaní nezávislosti nášho súdnictva a dôslednej ochrane pravej identity hlavných aktérov uverejňujeme...

Tridsaťtriročný, netrestaný otec dvoch detí, maloobchodník s dreveným tovarom René Bohunický na pravé poludnie zaparkoval svoju nevábnu škodovku pred vchodom paneláku. Nestihol ani dojesť, keď sa zvonku ozvala mohutná detonácia. Vyzrel von a zistil, že z prednej časti jeho obstarožného auta už veľa neostalo. Zbehol dole, prekvapený tou spúšťou, čo explózia narobila. Na niekoľkých oknách bytovky rozbila sklo a čiastočky zo škodovky videl ešte pätnásť metrov ďaleko. Zavolal políciu.
Privolaný pyrotechnik si pozorne obzrel miesto výbuchu. Otváral zadnú časť kufra, zbieral úlomky.
"Skúšali ste auto naštartovať?"
René záporne pokrútil hlavou. Pyrotechnik otvoril veko motorového priestoru a ticho pískal. Na bloku motora bol  pripevnený balíček. Z neho viedlo silonové lanko, uviazané o klinový remeň.
"To je dobre, že ste sa nepokúšali naštartovať " lakonicky povedal pyrotechnik. "Za pár sekúnd by ste išli do neba... Expertíza ukázala, že výbuch v prednej časti vozidla spôsobilo približne 200 gramov priemyselnej trhaviny, ktorá bola odpálená nezisteným spôsobom prostredníctvom elektrickej rozbušky. Nuž a nálož na motore obsahovala 170 gramov pentritu z tej istej fabriky, v ktorej vyrábajú slávny semtex. V momente naštartovania auta by klinový remeň prostredníctvom silonového lanka  vytrhol rozbušku a v priebehu piatich či šiestich sekúnd by nastala explózia, ktorá mohla vážne zraniť i zabiť nielen vodiča, ale aj ľudí v bezprostrednej blízkosti. Povedzme náhodných okoloidúcich či detváky z paneláku. Našťastie pri prvom výbuchu sa nikomu nič nestalo a Bohumický si s roztrasenými rukami uvedomoval fakt, že už mohol byť mŕtvy. Nebyť náhody.
Alebo to nebola náhoda? Čím viac nad tým rozmlýšľal, tým menej tomu rozumel. Nevedel pochopiť, ako mohol niekto cudzí prísť nepozorovane k vozidlu a v priebehu polhodiny nainštalovať dve nálože. No stalo sa, nebolo pochýb. Niekto mu dal  prinajmenšom vážne varovanie. Zámer však nevyšiel dokonale. Predná nálož podľa všetkého vybuchla neplánovane, predčasne. Mala explodovať až vtedy, keď nastúpi do auta a otočí kľúčikom v štartéri. Ale kto ho chcel zlikvidovať?
Bohumicý nemusel dlho rozmýšľať, a keďsa ho vyšetrovateľ priamo opýtal, či nemá na niekoho podozrenie, neváhal. Musel to byť on - jeho sok v láske. Bolo to síce trápne, čo musel priznať, ale neostávalo mu iné. Nuž nadporučíkovi Karasovi rozpovedal, že už asi pred rokom sa jeho manželka, matka dvoch detí, zamilovala do svojho šéfa v jednej obchodnej firme. Myslí si, že spolu spávajú a čo je najhoršie, Tibor Jeleň - je strašne žiarlivý. Už  sa dopočul, že na manželku vyvíjal nátlak, aby sa rozviedla a žila s ním, s Jeleňom. Pritom sám Jeleň je ženatý a má tri deti. Takže kvôli Jeleňovi je on, Bohunický, paroháč. Už dal žene ultimátum. Žena ho počúvla, z firmy odišla a sľúbila, že sa už s Jeleňom viac nestretne. Museli mať spolu nejaký výstup, lebo keď boli s firmou nedávno na výstave v Brne a bol za ňou, videl na Jeleňovi, že strašne zazerá.
"Moja žena sa ešte v ten večer vrátila domov, na tvári mala modrinu a mala doškriabané kolená. Museli sa s Jeleňom dobre pohádať, ale myslel som si, že už budeme mať pokoj..."
Tak to vyzerá, že pokoj je relatívny, pomyslel si Karas a bolo mu jasné, že musí vypočuť ľudí z okolia. Pani Bohunická sa rozplakala hneď ako Karasa uvidela a odmietala niečo povedať. Jej sestra však bola oveľa zhovorčivejšia a Karas si rýchlo utvoril obraz o pomeroch v Jeleňovej firme. Slušne  povedané, spával tu každý s každým a všetko, čo sestra vedela, vedela od Dany. Bolo to tak, ako hovoril Bohunický. Jeho žena mala intímny pomer s Jeleňom. Ten chcel, aby sa od Bohunického odsťahovala, je žiarlivý a vyhrážal sa jej, že keď z firmy odíde, do Veľkej noci bude vdova. Tvrdil, že si objednal nejakých maníkov, ktorí niekomu z rodiny ublížia a Dane sa vyhrážal, že ju naučí na drogy, urobí z nej závislú a jemu sa vôbec nič  nestane, lebo má kopu známych na polícii, a aj keby bol v podozrení, tak sa všetky  papiere z výsluchov jednoducho stratia. Ona to považovala len za reči žiarlivca, ale teraz, keď vybuchlo auto, už sa na to pozerá inak...
Karas už neváhal a dal Jeleňa zatknúť. Urobili u neho vo firme i doma aj bytovú prehliadku a našli malokalibrovku. Jeleň sa priznal, že si ju doviezol z Rakúska len tak, na športovú streľbu a netušil,  že potrebuje aj zbrojný preukaz. O nejakom výbuchu spočiatku nechcel ani počuť, ale potom na mnohých stranách zápisnice  podrobne vypovedal, ako to celé bolo... Strašne na Bohunického žiarlil. Chcel Danu pre seba, no ona sa rozhodla radšej pre rodinu a už s ním nechcela nič mať. Presviedčal ju, prosil i vyhrážal sa, nič nepomohlo. Navyše si myslel, že ten Bohunický sa mu chce pomstiť za parohy. Raz našiel na svojom aute prestrelené sklo. Bol presvedčený, že to urobil Bohunický. V žiarlivosti ani nevedel, čo robí. Zašiel do jedného motela, ktorý poznal ako miesto stretávania rôznych pochybných živlov. Vytipoval si dvoch chlapíkov. Opýtal sa ich, či je možné niekomu dať zničiť auto. Nehovoril konkrétne, ako.
Tí dvaja prisľúbili, že to nie je žiaden problém. Dohodli sa, že pod múrik pri jednej fabrike položi do jednej obálky  1OO-tisíc korún a v druhej nechá základné údaje o tom chlapovi, ktorému chce trochu pošramotiť vozidlo. Tí chlapíci sľúbili, že približne týždeň po odovzdaní peňazí to urobia. Ak by ich chcel bonznúť, nech to radšej nerobí, lebo si dobre všimli auto, na ktorom prišiel.
Jeleň normálne podpísal zápisnicu a Karas vzniesol obvinenie z viacerých bodov trestnej činnosti. Vyzeralo to na poriadnu paletu. Veď tam mohlo byť niekoľko mŕtvych.
O pár dní volal Jeleňa znova na výsluch. Priviedol si advokáta a zrazu bolo všetko inak. Jediné, čo bol ochotný priznať, bola nelegálna držba zbrane. Advokát arogantne poznamenal, že prvá výpoveď jeho mandanta bola ovplyvnená nevyberaným spôsobom výsluchu. V takom psychickom rozpoložení vraj povedal všetko, čo chceli počuť, lebo si myslel, že tým bude trest nižší.
Karasovi sa zdalo, že zle počuje. Ale advokát to myslel smrteľne vážne.
Vyšetrovanie sa ťahalo dlho. Keďže Jeleň bol na slobode, mal dosť peňazí a žiadne zábrany, Karas si nerobil ilúzie. Napriek tomu prokurátor návrh prijal a podal obžalobu.
Súd sa trochu ťahal a skončil tak, ako skončiť musel - Jeleňa pre nedostatok dôkazov oslobodili spod väčšej časti obžaloby a dostal iba finančný trest za nedovolenú držbu zbrane.
 
 ONDREJ ŠIMÚNY