• 17.10.2012

Človek sa človekom stáva

 

/Na okraj i na podporu oprávneného hlasu učiteľov/
Je nedorozumením myslieť si, že človek získava atribúty ľudskosti narodením, to znamená človečím vzhľadom. Stáva sa človekom počas celého svojho života, a to spočiatku za pomoci vychovávajúcich /rodič, učiteľ, prostredie/, neskôr za pomoci obdivovaných ušľachtilých vzorov, ale najmä vlastnou uvedomelosťou, poznávaním a vytrvalou vôľou. Na tejto ceste je veľmi zraniteľný a poznanie seba samého prichádza postupne, ba aj neskoro, neraz až na sklonku vlastného života. Preto by sme mali pozorne počúvať slová múdrych ľudí, mali by sme sa usilovať porozumieť tomu, čo nám o vlastnej životnej ceste hovoria a nekonať neuvážene a svojhlavo.
 
Postavenie človeka na spoločenskom rebríčku nezaručuje jeho ľudskú múdrosť: neraz sme svedkami trápnych prejavov nadutej hlúposti a vyvyšovania sa nad tými, ktorí stoja ľudskými hodnotami a poznaním života omnoho vyššie. Ono poznanie má mieru múdrosti samo v sebe, nemusí súperiť s predstaviteľmi akejkoľvek moci, ani s moralizátormi, ktorí ho z rôznych dôvodov predstierajú alebo predkladajú len jeho atrapu.
 
Preto ak dáme školám to, čo im z hľadiska budúcnosti aj, samozrejme, patrí, konáme múdro. Treba si uvedomiť, že všetko, čo dávame školám a učiteľom, dávame svojim deťom. Ak rodič podceňuje poslanie školy, vysiela k vlastnému dieťaťu nepravdivú informáciu, ktorá ho môže zviesť z cesty vedúcej k plnosti života a k osobnej slobode – aj ona je podmienená poznávaním a nájdením svojho životného povolania i poslania. Mladý človek na takto vytýčenej ceste k sebe samému potrebuje nachádzať a častejšie stretávať pozitívne vzory. Budú nimi aj politici?
 
Miroslav Bartoš