• 21.03.2012

Aj na zimu prišiel mráz

 

Pamätáte sa ešte? Posledné glgy šampanského preleteli našimi hltanmi skôr, ako sa psíky a mačičky ukryli do svojich búdok pred ozvenou silvestrovského vandalstva. V nasledujúce dni nič pozitívne nepostretlo ani bankové účty, ani životné minimá obyčajných ľudí. Aj v roku 2012 má týždeň sedem dní a Barbie sa aj naďalej vyváža na Kenovom ferrari.
Pri spomienke na ostatné januárové dni sa každému obyvateľovi našej malebnej krajinky zjaví pred očnými buľvami pohľad na výskajúcu chumelicu za oknom. Keďže Perinbaba je už niekoľko tisícročí zástancom zvláštneho druhu zábavy, my- uzimení smrteľníci sme pokryli svoje telá hrubou vrstvou paplónu a usalašili sme sa do zateplených kresiel. Áno, koncom januára sa na nás aj Pán Božko nahneval, a tak sme sa pokúšali zhypnotizovať aspoň plamienok ohňa v krbe. No, keď už nás mal aj on plné zuby, jednoducho dohorel. Nezostávalo nám už nič iné len povyťahovať vlnené svetríky zo skríň a prečkať nešťastie bielych januárových nocí.
Hlasné fijú fijúú spôsobilo, že ľudia povyškrtávali zo svojich denníčkov pravidelné ranné a popoludňajšie prechádzky parkom a začali sa prevaľovať na gauči, v posteli, v kresle, no a tí extrémnejší sa gúľali k chladničkám a k všetkým skrinkám s dobrým jedlom. Jeden balíček zemiakových lupienkov nikdy nestačí, a tak sa dovalili po druhý a tretí a po šiestom si zmysleli, že majú oveľa radšej sušené ovocie. Z obéznych sa stávali asymetrickí snehuliaci a tí ostatní upadávali do ešte väčších zimných depresií. Diaľkové ovládače boli asi jediné v danom období, ktorých vnútorná teplota sa pohybovala vysoko nad nulou. Po niekoľkohodinovom vysedávaní pred obdĺžnikovou debnou sme, ako vždy, skonštatovali, že v telke nič poriadne nejde.
Našťastie aj na zimu prišiel mráz. Pominula sa. Do našich okien vrážajú prvé jarné lúče, s radosťou stojíme nohami pevne na zobúdzajúcom sa trávniku, v pivniciach nachádzame švihadlá, bicykle, tenisové rakety a na terase vysedávame pri pohári osviežujúceho drinku. Jar do nás vdýchla nový život, a preto ten, kto sa nechce stať ďalším guľatým snehuliakom, už dnes prevetráva staré tenisky a na svojich líčkach objavuje prvé bronzové opálenie. No nie je to úžasné?
 
Tatiana Kovalčinová