Hľadanie lásky je rybárčením v oceáne života

Jeden z mojich priateľov je vášnivý rybár. Má to v rodine. Často si volajú s otcom a bratom, že chytili takú či onakú rybu. Úlovok, samozrejme, vždy poteší. Raz ma vzal so sebou na Oravskú priehradu a dal mi okúsiť čaro rybárčenia. Nahodíte udicu a čakáte... Sadol som si tam na brehu a obchytkávaný slnečnými lúčmi sa ponoril do myšlienok. Čľupla mi do nich aj láska.

Stále s istotou nevieme, kto vymyslel svet, či to bola nadľudská bytosť, alebo všetko vzniklo len akosi náhodne po veľkom tresku. Poprípade, či si každý z nás nehrá svoj Matrix. Keďže som veriaci, „obviňujem“ zo správcovstva všetkého Boha. Vec pohľadu... Nech je za tým ktokoľvek, nedá mi nepochváliť ho za to, že každému z nás pri narodení vsietil do vnútra potrebu milovať a byť milovaný. Aj keď v tej partnerskej láske ide neraz o dlhodobé a vytrvalé úsilie, kým si „ulovíme“ tú pravú.

Hľadanie pre nás „vyrobenej“ osoby, našej polovičky, sa mi zdá byť podobné ako chytanie rýb. Ste alebo rybárom, alebo rybou. Buď si niekoho ulovíte vy, alebo si niekto uloví vás. Tých nahodení je síce občas neúrekom, kým vôbec čosi zaberie, ale trpezlivosť zväčša ruže prináša. Občas nám niečo zožerie návnadu a zlomí udicu, občas zistíme, že sme chytili nesprávnu rybku, no a občas je to blízke Hemingwayovmu Santiagovi, starcovi, ktorý svoju životnú rybu chytil na sklonku života po dosť namáhavom boji. Bez lásky by tu avšak bolo pusto, ako keď na jeseň stromy zhodia listové ošatenie a vyzerajú ako vykradnuté. Takisto vyprahnuté vie byť vnútro ľudí, ktorí už dlho nepocítili pocit byť milovaný či milovať.

Nejeden z nás na lásku dokonca prestal veriť. Takí ľudia zostávajú pred ňou skalopevne zatvorení. Anglický filozof Bertrand Russell výstižne povedal, že „báť sa lásky znamená báť sa života. A kto sa bojí života, je už z troch štvrtín mŕtvy.“

Ako som si vtedy pri rybárčení na Oravskej priehrade vysedával a vyprevádzal slnko, priplávalo k návnade niekoľko rýb. Občas bolo potrebné vytrvalo počkať, ale presne tak je to aj v živote – otvoríme svoje srdce a dáme tomu čas. Dáme tomu šancu. Vpláva nám do neho niekto, na koho sme čakali, poprípade sa my staneme rybou, ktorá zablúdi do srdca niekomu druhému. Láska je nevyspytateľná. Prajem vám jej čo najviac, milí čitatelia.
Dozláskovania!

„Človek bez lásky je na tom oveľa horšie ako zem bez oblohy.“ (G. R. Deržavin)

Marcel Páleš