DENNÍK RELAX - VYSOKOŠKOLÁK BY SI MAL PLÁNOVAŤ KÚPU BYTU AJ PENZIU

VYSOKOŠKOLÁK BY SI MAL PLÁNOVAŤ KÚPU BYTU AJ PENZIU

Štúdium na vysokej škole nie je lacná záležitosť a dokáže výrazne zaťažiť rodinný rozpočet. Študenti by sa však nemali spoliehať len na svojich rodičov, ale na svoju budúcnosť by mali prispieť aj sami. Za akých podmienok si môžu privyrobiť a ako so zarobenými peniazmi správne hospodáriť? Letné prázdniny sú tým pravým obdobím, kedy začať s brigádou a s finančným plánovaním.

Mať dieťa študujúce na vysokej škole ukrojí z rodinného rozpočtu každoročne tisíce eur. "Rodičia by mali myslieť na budúce štúdium svojich detí čo najskôr a začať im šetriť už od narodenia či skorého detstva. Vysokoškolský diplom nie je lacná záležitosť, mesačné náklady sa môžu vyšplhať aj na päťsto eur mesačne," upozorňuje Lenka Ďurišová, odborníčka na financie z PARTNERS GROUP SK. A to je iba na jedno dieťa, pri viacerých sa suma prirodzene zvýši. Takéto výdavky dokáže utiahnuť len máloktorá priemerná rodina. Výšku nákladov na školu ovplyvňuje aj vzdialenosť od bydliska. Pokiaľ študent býva u rodičov, môže ušetriť na bývaní, strave a cestovaní. Ak nebýva na internáte, za podnájom by dal cca 200 eur, stravu okolo 120 eur a cestovné, podľa vzdialenosti, tak okolo 50 eur. Na súkromnej vysokej škole ešte treba pripočítať školné. To môže byť na niektorých školách aj v tisíckach eur za akademický rok.

LACNÉ PENIAZE OD ŠTÁTU A ŠTIPENDIUM
Investovať do vzdelania je tou najlepšou investíciou do vlastnej budúcnosti. Ak to finančná situácia študenta a jeho rodičov neumožňuje, riešením by mohla byť pôžička. Je však potrebné nájsť tú najvýhodnejšiu alternatívu. "Fond na podporu vzdelávania vie pomôcť študentom zvládať finančné náklady v rámci štúdia za výhodných podmienok, teda pri nízkej úrokovej sadzbe," vysvetľuje  Lenka Ďurišová. Táto pôžička má výhodnejší úrok ako pôžičky v komerčných bankách. Podľa odborníčky je to však až to posledné riešenie. Samozrejme, najlepšie by bolo, keby si študenti nemuseli brať žiadne pôžičky a mali dostatok prostriedkov od rodičov vďaka správnemu finančnému plánovaniu rodičov spojenému s budúcim štúdiom detí. Ale šikovní študenti môžu získať peniaze aj od školy formou rôznych motivačných či prospechových štipendií. Od štátu môžu zase niektorí  študenti získať aj  sociálne štipendium. Jeho výška je závislá od príjmu rodičov. Posudzuje sa aktuálna situácia v období podania žiadosti. Následne je vyplácaná v mesačných čiastkach od mesiaca, kedy bola žiadosť podaná. Minimálna výška je 10 eur a maximálna 280 eur (pri bydlisku vzdialenom od školy viac ako 30 kilometrov).

BRIGÁDA BEZ ODVODOV
Študenti by mali popri štúdiu mať aspoň nejakú brigádu. Začnú si vážiť peniaze, ktoré si zarobia, pomôžu rodinnému rozpočtu  rodičov a získajú prax a skúsenosti do budúcna. Mladí  majú pri brigádovaní jednu výhodu. "Ak si študent ako brigádnik u zamestnávateľa uplatní výnimku a neprekročí hraničnú sumu príjmu 200 eur mesačne  v hrubom, neplatí odvody," hovorí mzdová ekonómka Iveta Lauková, z firmy O&O services, s.r.o.
Ak zarobí viac, platí odvody až z peňazí zarobených nad sumu 200 eur, to znamená, že pri mesačnom zárobku 300 eur, zamestnávateľ vypočíta vysokoškolákovi odvody iba zo sumy 100 eur. "Ročná výška príjmu študenta nie je limitovaná, zarobiť môže neobmedzene  podľa  mzdovej politiky zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ strháva študentovi zo mzdy odvody, môže mať vďaka tomu nárok aj na dávky zo Sociálnej poisťovne, napríklad nemocenskú," dodáva Iveta Lauková. Výnimku na neplatenie odvodov z prvých 200 eur si však študent môže uplatniť len u jedného zamestnávateľa.
Z hľadiska daňového zaťaženia platí taktiež možnosť uplatnenia odpočítateľnej položky zo základu dane na daňovníka, čiže pri príjme do výšky odpočítateľnej položky, t.j. 319,17 eur študent neplatí ani žiadne preddavky na daň. Externí študenti takéto výhody nemajú, spravidla pracujú na klasický pracovný úväzok a študujú počas dovoleniek a dní voľna.

INVESTOVANIE DO BUDÚCNA
Čas a peniaze hrajú pre mladého človeka v jeho prospech, ak si začne už počas štúdia odkladať financie na svoju budúcnosť a na dôchodok.  Je to síce pre mladých nepredstaviteľne ďaleko, ale práve vďaka tomu  môžu investovať do prevažne akciových a dynamických fondov, ktoré sú  výnosné práve z hľadiska dlhodobého investovania. Je to ideálne pre zabezpečenie dôchodku. Investičný horizont takýchto investícií sa odporúča minimálne na 30 rokov a viac. Minimálna investičná suma môže byť od 30 eur mesačne, čiže naozaj zvládnuteľná aj pre študenta.
Mladí ľudia sú však viac motivovaní strednodobými a krátkodobými cieľmi. Ak si ich správne naplánujú už počas školy, omnoho ľahšie si zabezpečia nielen bývanie, ale aj na plnenie si snov a radostí bez zbytočného zadlžovania sa. 


Odborníčka radí:

  • Dlhodobá rezerva – 50 EUR

Cieľom je  zabezpečenie príjmu a investovania na dôchodok. Vhodné je aj napríklad investičné životné poistenie.

  • Strednodobá rezerva – 100  EUR

Cieľom je pravidelné investovanie na bývanie. Mesačne by po dobu dva a pol roka investoval 100 eur (do nasporenia krátkodobej rezervy). Následne by ďalšieho dva a pol roka odkladal 200 eur s výnosom 5 % p.a. A po 5 rokoch by mal študent nasporené 9 513 eur, ktoré môže použiť napríklad na financovanie bývania. Táto suma predstavuje 10 % z ceny nehnuteľnosti v hodnote 95-tisíc eur.

  • Krátkodobá rezerva – 100 EUR

Cieľom nasporenia “železnej rezervy” je 6-násobok mesačného príjmu. Pri príjme študenta 500 eur je to suma 3000 eur. Túto sumu vie nasporiť odkladaním 100 eur mesačne za dva a pol roka.
   
 

Autor fotografie:www.pixabay.com