Mama, kúp mi hovoriacu knihu!

Detské izby sú zvyčajne plné farieb a ešte plnšie hračiek. Rodičia neraz riešia otázku, kam ďalšiu novú hračku odložiť, lebo je ich už príliš. Pritom platí, že priveľa podnetov deťom škodí. Čo naozaj potrebujú, aby boli spokojné a vyvíjali sa?

V mnohých domácnostiach to vyzerá ako v obchode s hračkami. Sú úplne všade, každého druhu a stále pribúdajú. Každá návšteva niečo donesie, veď sa to patrí... Samozrejme, ani babky a dedkovia nechodia s prázdnymi rukami, ešte to tak! Vnúčaťu predsa musia ukázať, že ho majú radi, že im na ňom záleží. Nekonečnú zbierku hračiek z času na čas obohatia aj rodičia. Tiež chcú dieťatko potešiť a zároveň tajne dúfajú, že ratolesť bude na chvíľu zaujatá „novinkou“.

Týmto však deťom a ich rozvoju ani trochu nepomáhame. Skôr opak je pravda. „Priveľa hračiek a priveľa ponúk spôsobuje záplavu podnetov, ktoré zaťažujú mozog,“ hovorí psychologička a certifikovaná odborníčka INPP metódy Mgr. Viera Lutherová. „Ten je potom zahltený, ťažko sa orientuje a dieťa sa chráni tak, že vypne, stiahne sa do seba. Preťaženie sa často prejavuje aj ako mrzutosť, nervozita, podráždenosť.”

Láska a trpezlivosť

Dnes sa veľa hovorí o stúpajúcom počte detí s poruchami učenia alebo sústredenia. Pritom mnoho detí môže, no zároveň nemusí trpieť poruchou, „len“ sú jednoducho prestimulované. „Súčasné deti sú vystavené oveľa cielenejšiemu pôsobeniu mnohých podnetov. Obzvlášť digitálne hračky sú problematické. Mozog dieťaťa prijíma množstvo dát bez námahy a nezískava žiadnu osobnú skúsenosť,“ dodáva V. Lutherová.

Riaditeľka detských jaslí, ktoré navštevujú deti od 0 do 4 rokov, PhDr. Mária Červeňanová tiež spozorovala mierne zvýšenú dráždivosť či precitlivenosť detí. „Je to však veľmi individuálne. Veľký vplyv zohráva rodina, jej životný štýl, neskôr aj škôlka a škola. Hračky sú fajn, ale nič nenahradí rodiča, respektíve láskavého a trpezlivého človeka po boku dieťaťa, ktorý ho nesúri, keď sa mu niečo nedarí, trpezlivo odpovedá na jeho otázky, odloží svoju prácu alebo do nej dieťa zapojí, keď vyžaduje jeho pozornosť, ľúbi ho a chváli.“

Máme problém?

Už sme spomenuli, že prílišná stimulácia sa môže prejaviť ako plačlivosť, podráždenosť, stiahnutie sa do seba, ale dieťa môže mať napríklad aj problém s komunikáciou. A ten sa sám od seba nevyrieši, rokmi sa nabaľuje a skutočne zásadným sa stane, keď dieťa začne povinnú školskú dochádzku. „U školských detí s diagnostikovanými vývinovými poruchami sa stretávame s rôznymi prejavmi, ktoré sú vystopovateľné do predškolského a niekedy aj do raného veku. Netvoria nejaký typický obraz, skôr je to u každého dieťaťa rôzne namiešaná koláž prejavov, ktoré sa často opakujú. V ranom veku je to netypický psychický a pohybový vývin. Môže to byť oneskorenie, dieťa sa začne neskôr pretáčať, sedieť, chodiť alebo rozprávať, než uvádzajú tabuľkové hodnoty. Niektoré deti normy zasa prebehnú nezvyčajne rýchlo. Za významné sa považuje preskočenie fázy plazenia a/alebo lozenia po štyroch. U bábätka je povšimnutiahodný aj neštandardný emočný prejav, najmä extrémna plačlivosť alebo nezvyčajne pokojné bábätko prvé mesiace po narodení. U predškolských detí už môže byť správanie nápadnejšie. Rozhodne si treba pozornejšie všímať pohybové zručnosti dieťaťa. Problémy s výslovnosťou, nemotornosť a neobratnosť celého tela alebo rúk sú tiež spoľahlivým signálom. Absolventi logopedických sedení sa často vrátia do poradní ako žiaci s poruchami učenia a pozornosti. Všetko vymenované treba vyhodnocovať v kontexte, pretože k niektorým prejavom môže viesť nesprávna starostlivosť rodičov, ale taktiež je možné, že nezvládnuteľné správanie a emócie sú dôsledkom preťaženia nezrelej centrálnej nervovej sústavy,“ vysvetľuje V. Lutherová.

Užitočné hračky

Ako teda pomáhať dieťaťu učiť sa všetko, čo potrebuje, správne sa vyvíjať a zároveň ho nepreťažovať? „Keď chceme niečo urobiť pre rozvoj koncentrácie, nezaplavujme dieťa podnetmi, trénovaním a požiadavkami, ale nechajme ho nudiť sa s pár hračkami. To je najlepší tréning pozornosti. Detská izba by mala byť radšej skromná ako preplnená. Tam je priestor na sústredenú cielenú prácu. A aj keď by sme to netipovali, dobré motorické zručnosti sú významným predpokladom sústredenia, preto najlepšia príprava do školy je veľa fyzického pohybu v predškolskom a mladšom školskom veku. Rozvoj koordinácie a rovnováhy je výborná investícia,“ upozorňuje psychologička. „Podľa mňa je veľmi fajn aj to, čo aplikovali už naši rodičia alebo starí rodičia, vyrobiť deťom hračku doma, možno aj s ich pomocou. Využiť sa dá všetko, čo máme poruke, navyše mnoho možností a materiálov ponúka príroda. Stavebnice, skladačky, puzzle, to všetko môžeme skutočne vyrobiť doma, množstvo alebo veľkosť dielikov prispôsobíme veku a zdatnosti dieťaťa. Treba sa s ním tiež veľa rozprávať a v neposlednom rade nezabúdať ani na knihy,“ radí aj PhDr. Mária Červeňanová z trenčianskych jaslí Mravček.

Spoločné čítanie

Jasné, knihy, ešte si pamätáte z detstva tie čarovné momenty počas čítania? Ibaže dnes deti knihy až tak nezaujímajú. Nie je to ich chyba, pokiaľ ich k tomu rodičia nevedú od raného veku. Namiesto čítania sú naučené sledovať pohyblivé obrázky na tabletoch a mobiloch, kniha pre ne stráca čaro. Aj preto šikovní Slováci v spolupráci s logopédmi a špeciálnymi pedagógmi vymysleli knihy, ktoré hovoria. Marián Ďurišin je zakladateľ spoločnosti Hovoriace knihy IRS. Samozrejme, že knihy nehovoria samy, ich súčasťou je hovoriace pero IRS (Interactive Response System - interaktívny systém odpovedí). Je to kombinácia klasickej krásne ilustrovanej knižky s príbehom, ktorý sa dá čítať spolu s dieťaťom, no vďaka hovoriacemu peru IRS je možností oveľa viac. „Vytvorením hovoriacich kníh IRS sme chceli deti odtrhnúť od obrazoviek a vrátiť ich späť ku knihám. Majú dve základné funkcie, jedna je, že deti počúvajú príbeh, riekanky či zvuky z prírody a vonkajšieho prostredia. To všetko sprostredkuje hovoriace pero IRS, ktoré je navyše plné doplnkových informácií, úloh, hádaniek či pesničiek. Deti si ním vedia nahrávať vlastné zvuky. Druhá funkcia je, že pero je vytvorené tak, aby pomáhalo deťom trénovať jemnú motoriku, správny úchop a trafenie sa na správne miesto v knižke, na nálepkách, pexese alebo maľovanke,“ vysvetľuje M. Ďurišin.

Stačí jedno hovoriace pero a zábava s príbehmi mačiatka Mie na farme alebo v meste sa môže začať. Jedno pero funguje na všetky hovoriace produkty. Pretože tento slovenský produkt (príbehy, obrázky, tlač, všetko prebieha u nás a knižky pútavo nahovorili okrem iných Zuzana Tlučková a Patrícia Jarjabková) je v súlade so štátnym vzdelávacím programom, slúži aj ako pomôcka v predškolských zariadeniach, v školách a využívajú ho aj mnohí logopédi. „Podľa našej doterajšej praktickej skúsenosti práca s hovoriacimi knihami u detí rozvíja pozornosť a sústredenie. Séria knižiek o Mii hravou formou rozvíja aj ich matematické a logické myslenie, rozširuje slovnú zásobu. Knižku Darček pre deda Mráza používame na počúvanie s porozumením a hovoriaca kniha Jeden krok do školy je vynikajúcou pomôckou pri práci s predškolákmi. Všetky knihy sú tematicky spracované tak, že sa dajú využiť ako plnohodnotný materiál, ktorý obohacuje vzdelávací proces. Pre deti sú tieto knihy atraktívne najmä tým, že v sebe spájajú klasickú papierovú knihu s modernou technológiou,“ hovorí za všetkých vedúca škôlky v bratislavskom Ružinove Viera Timčisková.