Strata zamestnania po 50-ke, ako ďalej?

Celé roky  pracujete na jednom mieste, myslíte si, že už tam zostanete do dôchodku a zrazu sa stane to, čo by vám nenapadlo ani v najhoršom sne. Nečakaná výpoveď! Váš  nadriadený vás prepustil a vy zrazu neviete, čo bude ďalej.  V priebehu dňa sa vám zrútil život i plány do budúcnosti. Pre všetkých je to veľký šok, ani vy nie ste výnimkou. Rozmýšľate, kde sa zamestnáte v strednom veku, aké bude namáhavé nájsť si novú prácu. Nevešajte hlavu, toto všetko sú prirodzené reakcie a myšlienky, v takejto situácii sa stretne s nimi každý.

Prežívanie nezamestnanosti je individuálne u každého jedinca. Prejavuje sa individuálne vzhľadom na  charakter a povahu človeka. Najhoršie však vnímajú pocit nezamestnanosti ženy po 50-ke. Keď sme mladí, nerozmýšľame nad budúcnosťou tak veľmi, ako ľudia v strednom veku. Sme plní optimizmu a prácu si hľadáme ľahko. Najhoršie obdobie pre hľadanie práce je po 50-ke.

Viac než polovica nezamestnaných po 50-ke začína mať rôzne príznaky neurotických ťažkostí: podráždenosť, nespavosť, zvýšenú únavu, depresie, žalúdočné ťažkosti, závislosti a iné psychické choroby, ako dôsledok straty zamestnania.

Zo šoku po strate zamestnania sa ľudia väčšinou spamätajú už po pár dňoch. Stanú sa optimistami, začnú si hľadať prácu úplne všade a napĺňa ich to spokojnosťou. Ak však nenájdu ihneď vhodnú prácu, prichádza na rad nervozita. Postupne sa dostanú až do štádia pesimizmu a depresie. Nemajú chuť vôbec na nič. Prestanú s hľadaním práce a veľmi často sa začínajú utápať v alkohole, nikotíne a iných závislostiach. Starší ľudia po 50 -ke trpia mnohokrát psychickými poruchami, pretože  už majú vytvorené pracovné návyky  a zrazu o ne prišli.  Fakt nezamestnanosti prináša so sebou stres a napätie, pokles sebadôvery vedie k apatii a depresii. Ľudia majú väčšinou v sebe pocity hanby a zlyhania. To, čo skutočne potrebujú, je podpora a tolerancia, nie obviňovanie a výsmech.

Čo teda robiť, ak sme dlhodobo nezamestnaní po 50 –ke?

Treba začať pracovať hocikde: obchod, pošta, upratovanie a iné menej zvučné pracovné miesta. Najdôležitejšie je neostať doma! Tak znejú rady psychológov špecializujúcich sa na túto oblasť. Dôležité je nebyť dlhodobo, pár mesiacov, prípadne rok (roky) doma.

Je potrebné, aby mal jedinec stále pravidelný rytmus, vytvoril si opäť pracovný návyk. Je potrebné hľadať si prácu úplne všade, nebáť sa reagovať na ponuky, písať žiadosti. Práca sama domov nepríde. Treba byť aktívny a činný, nesedieť doma so založenými rukami. Nezamestnaný človek stráca pracovné návyky a motiváciu, čo je však veľmi nebezpečné v domácnostiach, kde hrozí aj manželská kríza. Strata zamestnania prináša významný negatívny zásah aj do rodinného života, mnohokrát vyúsťuje do rozvodov. Preto je potrebné byť obozretní.

Natalie

Autor fotografie:www.pixabay.com