Rekordy živočíšnej ríše 1
Roku 280 pred naším letopočtom nastupovali rímske vojská do útoku proti šíkom epirského kráľa Pyrrha. Keď sa rozhoreli prudké boje, Pyrrhos poslal do útoku slony s ozbrojencami na chrbte.
Rímskych legionárov, odvážnych, skúsených, ostrieľaných bojovníkov, sa zmocnila panika. V zbožnej úcte a hrôze padali tvárou do prachu a potom sa dali na bezhlavý útek. "Nie, nikdy ešte nevideli takú ozrutu". A k tomu ešte takú strašnú!
Nuž, veru nijaká väčšia ozruta ako slon našou planétou nekráča. A stáť jej tak zoči-voči vzbudzuje - ak už nie strach - rozhodne úctu a obdiv. Slonie rozmery sú naozaj slonie, čiže ozrutánske. Slon býva vysoký 3,2 m, tažký 5,5 tony a jeho kly niekedy dlhé až 3,5 metra. Od špičky chobota po koniec chvosta meria 8 metrov. Teda: 5500 kilogramov! Čo je proti nemu človiečik? Vyjadrené v číslach - predstavuje len asi osemdesiatinu jeho hmotnosti. Ale nájdu sa aj väčšie slonie exempláre. Najväčši, aký kedy zaznamenali, ulovili roku 1955 v Angole. Jeho stopy objavili rok predtým a na ďalší zorganizovali loveckú výpravu. Tento obor medzi slonmi bol vysoký 4 m a ťažký vyše 10 ton. Jeho kožu nedokázalo zdvihnúť ani 23 účastníkov loveckej výpravy. Vážila 1812 kg a na jej zakonzervovanie spotrebovali za nákladné auto soli. Na prepravu kože a kostí bolo potrebné terénne nákladné auto, ktorému cesta divočinou trvala týždeň, kým sa dostalo k najbližšej železničnej stanici. Preparát tohto slona je vystavený v národnom múzeu va Washingtone. V skutočnosti nie je slon až taký strašidelný. Nepoľuje na človeka, lebo sa živí len rastlinami. Často pomáha človeku pri mimoriadne namáhavých prácach.
Po slonovi je najmohutnejšim suchozemským zvieraťom na našej planéte nosorožec. Niektoré dorastajú až na 4 tony. Ale aj najväčšie suchozemské tvory - hoci sú také mohutné - sú malé v porovnani s morskými zvieratami.
Modrá veľryba, čiže vráskavec obrovský, rozmermi ďaleko predstihuje všetky ostatné zvieratá na zemeguli. Je dlhá až vyše 30 metrov a ťažká ... Nuž ťažká asi toľko ako 30 slonov. Alebo ako 1800 ľudí. Jej srdce váži 600 kilogramov, pečeň 2000. Denne vyprodukuje až 430 litrov mlieka, ktorým nadája svoje mláďatá... To už sú rozmery viac ako slonie, viac ako ozrutánske. A veľryba ich nadobudne za tri roky. O tri roky môže rodiť mladé - je dospelá. Slon až za 35 - 40 rokov ... Veľrybie mláďa priberá denne celých sto kilogramov. Modrá veľryba nie je šelma, dravec, krvilačný tvor. Nie je to ani mäsožravec. Pokojne sa "popása" na drobných organizmoch vo vode. A pritom vyráža z tela obrovské prúdy vzduchu - okolo tisíc litrov každú sekundu ...
Neboli na našej planéte nikdy mohutnejšie tvory, ako je modrá veľryba? Ani mamuty? Ani bájne dinosaury?
Mamuty sa rozmermi mohli vyrovnať asi tak slonom. Ale dinosaury... Po dinosauroch sa zachovalo veľa stôp, jednotlivé kosti i celé kostry. Ba odbornici objavili už aj celé "dinosaurie cintoríny". Takže o týchto predpotopných zvieratách vieme veľa. Boli medzi nimi druhy malé ako sliepka, ale aj mohutné. Najväčši z nich našli roku 1979 v Colorade v USA. Pripomínal žirafu, bol vysoký 15 - 18 metrov, krk mal dlhý asi 12 metrov a hmotnosť dobrých 80 ton. Asi toľko prezradili o ňom nájdené kosti. .. Obrovský tvor! Ale predsa len takmer o polovičku menši ako veľryba modrá, ktorá už v období dinosaurov brázdila moria.
Veľkými rozmermi vyniká aj najvyššie zviera na našej planéte a to je, pravdaže, žirafa. Hľadí na nás z výšky 6 metrov. Ale to neznamená nevyhnutne, že hľadl na nás "zvysoka". Oči s dlhými mihalnicami má totiž vždy vlhké akoby zaslzené a trpiteľské. Okrem toho je aj plachá, nesmelá. Taká výška narobila trochu starostí tým, ktorí ťahali elektrické vedenie cez územie, kade sa žirafy preháňajú. Nechtiac ho strhávali. Nuž sa drôty a káble museli vzniesť vyššie alebo stiahnuť pod zem. Žirafy dosahujú hmotnosť až 1,3 tony.
Najmohutnejším zvieraťom u nás je zubor. Vysoký je až 195 cm, dlhý 3 metre a ťažký niekedy aj 1300 kg. Žije na chránenom území v Nitrianskom okrese, ale niekedy sa s ním možno stretnúť aj na východnom Slovensku. Vtedy, keď sa sem nejaký zatúla z Poľska.
Zubor bol už na vyhynutie a len nedávno zriadili na jeho záchranu zvernice v niekoľkých európskych štátoch. U nás žije od roku 1957. Zubor žije vo voľnej prírode už len na Kaukaze a v Poľsku.
Živiť by sme ieh nechceli!
Ozruta slon nie je z ničoho nič taký mohutný, vie si poriadne naložiť na "tanier". V zoologickej záhrade jeho každodenný jedálny lístok zahŕňa približne: 30 kg repy, 25 kg zemiakov, 30 kg sena, 10 kg mrkvy, 8 kg obilia, 5 kg kyslej kapusty, 3 kg cvikle, 2 kg krupice, 1 kg cukru ...Pekná dávka jedla. A k tomu ešte výdatného. Vo voľnej prírode sa mu až také výdatné neujde. A tak tam denne skonzumuje až 240 kg zelene! Sotva mu niekto môže konkurovať. Hroch, ktorému tiež veľmi chutí jesť a približne to isté, čo slonovi, postačí denne 50 kg. Hoci on sám má vyše polovice tej hmotnosti, čo slon. No ak dennú dávku potravy najmohutnejšieho suchozemského zvieraťa preratúvame na jeho telesnú hmotnosť, tak slona nemôžeme vyhlásiť za absolútneho víťaza. Sú od neho mnohonásobne väčší jedáci.
Napríklad taký vlk. "Na posedenie" zožerie až 10 kg mäsa. To je na tvora, ktorý má 30 - 40 kg, obrovské množstvo. To je približne tretina jeho hmotnosti. U slona jeho denná dávka predstavuje asi dvadsatinu.
Nenásytným požieračom je netopier. Našťastie, pochutnáva si na hmyze. Preto je veľmi užitočný. Ročne ho skonzumuje najmenej 300 ráz viac ako je jeho hmotnosť. S prižmúrením oka môžeme povedať, že denne zje toľko, aký je sám ťažký.
Nesmiernou pažravosťou vyniká hmyz, napríklad kobylky. Ak sa spoja do veľkých rojov, prinášajú pohromu rozsiahlym krajom. Roku 1961 zatemnili indické hlavné mesto Dillí. Dlhé hodiny visel nad dvojmiliónovým mestom mihotavý závoj ako najčiernejši búrkový mrak a potom plienil ...
No najväčšmi zo všetkých živočíšnych druhov na našej planéte chuti pavúkovi. Na raňajky si zaje asi 3 razy toľko, koľko váži. Obed máva ešte sýtejší skonzumuje 5-krát toľko, koľko váži. Najväčšiemu hodovaniu sa venuje večer. Vôbec nehľadi na zásady správnej výživy a naservíruje si dávku, ktorá 17 ráz prevyšuje jeho hmotnosť. Teda za 24 hodín spotrebuje potravu 25 ráz ťažšiu, ako je on sám. Predstavme bližšie tohto rekordéra. Pavúkov je množstvo druhov, tisícky, desaťtlsice. Niektoré takmer ani nevidieť - merajú sotva štvrť mllimetra. No najväčší z nich je dlhý až 10 cm (merané od nôh). Ak by si taký pavúk zasadol na dezertný tanierik, nohami by ho pokojne objal. .. Všetky druhy sú mäsožravé. Hľadať medzi pavúkml vegetariána povedal ktorýsl odborník - je to isté, ako hľadat medzi vlkmi bylinožravca. Pavúky sú dravce, nesmierne útočné dravce. lch spôsob lovu je niekedy až zarážajúco dômyselný.
Mucha, mravec, larva, včela, šváb, motýľ, osa, rybička - na to všetko si pavúky trúfnu polovať. Obrie pavúky v tropických krajinách sa bez váhania vrhajú na vtáčika alebo netopiera, keď sa im zatrepocú v sieti.
Hladom hada nevytrestáš
Vo voľnej prírode sa často stáva, že živočích si dlho, niekedy viac ako dlho nemôže nájsť niečo vhodné pod zub. A tak mnohé sú naučené na pôst. Medzi tých, ktorým sa postenie len veľmi málo darí, patrí krtko. O hlade vydrží len niekoľko hodin.
Medzi odolné živočichy sa zaraďuje sliepka. Nemusí si ďobnúť až 10 dní. Vlk vydrži bez potravy 2 týždne. O týždeň ho predstihne hus. No niektoré zvieratá sa zaobídu bez potravy neuveriteľne dlho. Napríklad orol znesie hladovku celý mesiac. Kapor žije bez potravy aj celé mesiace. Myške stačia suché semiačka a zostane pri živote dlhé mesiace. Rekordérmi v tejto oblasti sú však hady. Žrádlom niekedy dokonca pohŕdajú, a to veľmi tvrdohlavo a veľmi dlho. Veľzmija gabunská, ktorá bola dlhá 1,8 m a ťažká 11 kg, odmietala v zoologickej záhrade jesť potravu 16 mesiacov.No rekord drží pravdepodobne anakonda z newyorskej zoologickej záhrady. Nežrala celých 24 mesiacov, len pila. Za ten čas ani veľmi nezoštíhlela... Od tých, ktorým nechutí potrava, prejdime k tým, ktorým nechutí voda alebo aspoň dlho vydržia bez nej. Svetový chýr nadobudla ťava. V strašných púštnych podmienkach, kde nemilosrdné slnko odčerpáva z organizmu vodu až závratne rýchlo, ťava si nepotrebuje doplniť zásoby 10 dní. Ale ťavu ďaleko predstihuje myš. Vodu nepotrebuje k životu niekoľko mesiacov. Myš je neobyčajne odolná. Znesie aj najťažšie podmienky, pochutná si na čomkoľvek, vypije aj mroskú vodu, pretisne sa aj cez úzku dierku, ktorou prejde pero. Je neobyčajne plodná. Vrhá mláďatá každý mesiac a tie zabezpečujú ďalšie potomstvo už o dva mesiace. Preto je nezničiteľná.
Siláci aj bez cvičenia
Súperi sa postavili zoči-voči a súboj sa mohol začať. Na jednej strane sa týčil slon, presnejšie slonica, ktorú volali Kum Ake. Tento obor vážil 5 ton a bol vysoký takrner 3 metre. Na druhej strane postoj zaujala skupina mužov. Bola to veľká skupina, skladala sa zo stovky mocných mladíkov. Lano, ktoré malo rozhodnúť, kto má viacej sily, sa napälo. Mládenci sa vzopierali, fučali, dychčali, slonica sa ani nepohla, len dobromyseľne kývala chvostom ... Keď sa siláci štvrť hodiny márne pokúšali slonicu pretiahnuť lanom, porota prerušila zápas: Víťazom sa jednoznačne stala Kum Ake.
Ale rekordérom je pravdepodobne svrček. Keď mu merali silu, zapriahli ho do hračkového autíčka, ktoré bolo 143 ráz ťažšie ako on. Utiahol ho. Kto by si len bol pomyslel, že svrček je takýto silák nad silákov! Prirovnanie "si mocný ako slon" by sme teda mali zmeniť na "si mocný ako chrúst" alebo "mocný ako svrček". No sila, pružnosť a odolnosť zvieracích svalov sa prejavuje aj inak. Napríklad vo vytrvalosti vykonávať nejakú činnosť. Veľmi usilovný je krt. 4 - 5 hodín ryje chodby alebo si hľadá potravu, potom 3 - 4 hodiny odpočíva. Takto pracuje vo dne i v noci, v zime i v lete.
Pavúk utká bez oddychu pavučinu dlhú až 100 metrov. Výnimočné výkony podáva včela. Kým nazbiera jednu dávku nektáru, obletí asi 1000 - 1500 kvetov. Za náprstok medu si vyžiada asi 60 takýchto výprav z úľa.
Niektoré živočichy si nesmierne musia ponamáhať svaly pri lietaní. Maličké kolibríky mávnu za sekundu približne 90 ráz krídelkami. No jestvuje istý druh komára, ktorý za sekundu zamáva až 2200 ráz. O niekoľko desiatok kmitov ho ešte predstihne istý druh mušky. Taká rýchlosť je vraj 100 ráz väčšia, ako človek dokáže žmurknúť viečkami. Neuveriteľný výkon iného druhu podáva ropucha. Jej žuvacie pohyby nevie ľudské oko ani zachytiť: za minútu pohne čelusťou 4000 ráz. Aby odbornici postrehli vôbec takú rýchlosť, použili filmovú kameru.
A ako pracuje u zvierat sval, ktorého činnosť - podobne ako u človeka - nemožno ovplyvniť a ktorý si koná svoju povinnosť bez oddychu, bez prestávky, nepretržite? Slonovi jeho 30-kilogramové srdce búši 30 ráz za minútu, myšičke jej drobnučké 600 ráz. Rekordérom je srdce piskora etruského, ktorý patrí medzi najmenšie cicavce. On má hmotnosť 2,5 gramu, jeho srdiečko 45 miligramov. Stiahne sa mu a vypudzuje krv do organizmu 1200 ráz za minútu ...Obrovské sú rozdiely v napínaní hlasiviek u zvierat. Niektoré z tvorov na našej planéte sú tiché, akoby ani nevydávali zvuk, iné počuť doďaleka a naháňajú hrôzu. Ako ďaleko? A komu patrí prvenstvo? Domnievate sa, že levovi, kráľovi zvierat, ktorého rev dopodrobna opisali mnohí cestovatelia? Nie. Mocnejším hlasom vyniká - na počudovanie - hroch. Ešte mocnejším krokodíl. Jeho ryčanie naľaká i toho najskúsenejšieho lovca. No najďalej počuť - veľrybí hlas. Nevyrovná sa mu nijaký iný. Počuť ho až na vzdialenosť niekoľkých stoviek kilometrov. Podľa niektorých znalcov dokonca niekoľkých tisícok kilometrov.
Viete že
