PSÍČKARSKÉ DESATORO

PSÍČKARSKÉ DESATORO

1. Ak chceme dobre vychovať psa, musíme poznať jeho psychiku a spôsob jeho reakcií na okolitý svet. Musíme sa naučiť rozoznávať jeho prejavy radosti, smútku, hnevu, strachu, samoty, priateľstva.
 
2. Psychické prejavy u psa sa opierajú predovšetkým o vrodené inštinkty, ktoré sa dajú čiastočne ovplyvniť, ale nikdy nie celkom odstrániť.
 
3. Výcvikom vytvárame u psa návyky, t.j. upevňujeme žiadúce správanie.
 
4. Výcvik spočíva v správnej voľbe zákazov, príkazov a odmien.
 
5. Pes nerozoznáva dobro a zlo v našom poňatí. Rozlišuje iba to, čo smie a čo nesmie.
 
6. Správaniu psa porozumieme, keď si uvedomíme, že je zvieraťom, žijúcim pôvodne v svorke. Musíme preto rešpektovať jeho túžbu po spoločnosti človeka, nechuť k samote, nepriazeň k cudzím osobám, radostné vítanie.
 
7. Obranné správanie sa psa smeruje k ochrane jeho teritória a treba ho chápať. Plot, za ktorým pes breše na okoloidúcich, dom, auto - to všetko je jeho teritórium, kde sa cíti odvážny a istý.
 
8. Ak cudzí človek alebo zviera prekročí tzv. pásmo bezpečnej vzdialenosti, vystavuje sa nebezpečenstvu obranného útoku.
 
9. Uhryznúť, zaútočiť alebo aspoň vyhnúť sa cudzej natiahnutej ruke káže psovi jeho obranný inštinkt.
 
10. Každý pes by mal byť vycvičený k poslušnosti a k takému správaniu sa, ktoré mu umožní bezkonfliktné spolužitie v l'udskej spoločnosti.