Beagle- bígl

Beagle- bígl

Skutočný názov slova bígl už dnes úplne prekryl názov loveckého psa - sliediča. Do celého sveta sa rozšíril z Angiicka - pôvodne jeho názov označoval zveda, a keď budete chvíľu bígla pozorovať, zistíte, prečo dostal toto meno. Napokon vôbec nie je isté, kto dostal po kom meno.

Niektoré pramene totiž uvádzajú, že meno je odvodené od francúzskeho slova, ktoré znamenalo niečo ako "otvorené hrdlo" a má zdôrazniť neúnavný štekot psov v svorke. Tak či onak, dnes je bígl názov psieho plemena, jedného z najstarších psích plemien chovaných v nezmenenej forme. O niečo menšie bígly vraj používali Normani, ktorí ich doviezli do Anglicka v II. storočí, a z ktorých sa onedlho vyšľachtili bíglovia, akých poznáme dnes. V kráľovskej rodine boli mimoriadne obľúbení a so svorkami týchto psov lovili jej členovia aj v tomto storočí. Hony na lišky a predovšetkým na zajace mali pre Angličanov zvláštne, aj keď pre nás nepochopiteľné čaro. Svorka mala obyčajne okolo 30 psov a od objavenia zajaca do jeho ulovenia trval hon niekedy len zopár minút, inokedy aj niekoľko hodín. Pospolitý život v svorke sformoval vlastnosti bíglov do znášanlivej a priateľskej povahy. Je to pes obľúbený v Anglicku a predovšetkým v Spojených štátoch, kde ho chovajú ako spoločenské plemeno. Na rebríčku popularity psích plemien sa tu pohybuje neustále na jednom z popredných miest a jeho popularita nepodlieha natoľko módnym vplyvom ako v Európe. Americký Beagle klub registroval v 60. rokoch vyše 50 tisíc bíglov, špecializovaných na lov zajacov. Hovorí sa mu bíglovanie a lovci nesprevádzajú psov na koňoch, ale pešo. V Kanade sa zasa využívajú bígle pri love mývalov. Svorka zaženie túto šelmu na strom a s hlasitým štekaním pod ním zotrvá až do príchodu lovca. Keď si dobre prezriete šteniatka bíglov, určite vám pripomenú niektorých kreslených hrdinov obľúbených filmových rozprávok, obrázkových knižiek a comiksových príbehov.

U nás sa bígl  chová častejšie ako spoločenské plemeno než lovecký pes. Napriek tomu skúsení poľovníci, ktorí sa rozhodli toto plemeno chovať, ho dokázali vycvičiť nielen ako sliediča, ale aj ako aportéra a psa, ktorý pomerne dobre hľadá ulovenú zver. Prednosťou bígla sú však jeho povahové vlastnosti - znášanlivosť, prispôsobivosť a mierumilovnosť. S jeho chovom nie sú problémy, zvykne si v mestskom byte i na samote. Nemá hysterické prejavy, ale svojím osobitým brechotom upozorní na každú návštevu.