Atraktívna výstava na Bratislavskom hrade

Slovensko má už ôsmy zápis v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V tajnom hlasovaní o tom v júli 2021 rozhodol Výbor Svetového dedičstva UNESCO v čínskom meste Fu­‑čou. Zápis sa týka prvej, západnej časti Dunajského Limesu od bavorského Bad Göggingu po Ižu na Slovensku a zahŕňa 77 pamiatok rímskeho hraničného systému na rieke Dunaj.

„Nomináciu predložilo Slovensko spoločne s Nemeckom a Rakúskom. Zapísaný bol úsek hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť), ktorej súčasťou sú aj dve národné kultúrne pamiatky na území Slovenskej republiky – rímsky kastel Gerulata v Bratislave­Rusovciach a rímsky vojenský tábor v Iži‑Leányvári,“ približuje Peter Maráky v časopise s vyše 100-ročnou históriou Krásy Slovenska. V spolupráci s ním vám priblížime zaujímavú výstavu na Bratislavskom hrade.

Záujem širšej verejnosti aj slovenských médií o rímske pamiatky na Slovensku po tomto zápise prirodzene vzrástol, ale odborníci sa antickým nehnuteľným i hnuteľným dokladom a kontaktom Rímskej ríše s naším územím a jeho obyvateľstvom venujú dlhodobo a pomerne intenzívne. Aj viaceré významné osobnosti našej archeológie – Vojtech Ondrouch, Ľudmila Kraskovská, Titus Kolník, Magadaléna Pichlerová, Karol Pieta, Veronika Plachá a viacerí ďalší priniesli množstvo informácií o sídlach, objektoch a predmetoch z rímskej doby.

Jedinečná archeologická výstava

Najnovšiu archeologickú výstavu inštalovalo začiatkom decembra 2021 Slovenské národné múzeum (SNM), podieľali sa na nej viaceré vedecké a zbierkové inštitúcie a celý rad súčasných bádateľov, ktorí rímske pamiatky u nás objavujú, skúmajú, zbierajú a sprístupňujú. Pod vedením riaditeľa SNM­‑Historického múzea Petra Bartu a hlavného organizátora a autora výstavy, kurátora múzea Juraja Kucharíka výstavu pripravil kolektív archeológov – Igor Bazovský, Kristián Elschek, Marek Gere, Katarína Harmadyová, Ľudovít Mathédesz, Margaréta Musilová, Ján Rajtár, Jaroslava Schmidtová, Boris Stoklas, Vladimír Turčan a Vladimír Varsik.

Archeologicko­‑historická výstava je o dejinách územia Slovenska v 1. až 4. storočí, kedy sa nachádzalo v susedstve Rímskej ríše a z malej časti bolo jej priamou súčasťou. Približuje archeologické a historické pramene, terénny a heuristický výskum a dejiny výskumu rímskej doby na Slovensku. Výstava zdôrazňuje význam tohto obdobia na našom území, ktoré ako priestor na hranici bolo pozoruhodným stretom dvoch odlišných kultúr – rímskej a germánskej („barbarskej“).

Takmer 250 predmetov

Výstava pojednáva o období, keď antickí autori písali o oblasti dnešného Slovenska a naše územie sa ocitlo na poli významných politických udalostí – ako boli napríklad tzv. markomanské vojny. Výstava prostredníctvom takmer 250 predmetov z domácich a zahraničných inštitúcií, hromadných nálezov mincí, ako aj raritných súborov predmetov z tzv. kniežacích hrobov poukazuje na výsledky archeologického a historického výskumu rímskej doby na Slovensku v ostatných desaťročiach. Tie priniesli poznatky neraz významné aj v medzinárodnom kontexte. Medzi exponátmi sú vzácne nálezy zo Zohora, Bratislavy­‑Rusoviec a Devína, Cífera, Ivanky pri Dunaji, Iže, Komárna, Vyškoviec nad Ipľom a iných nálezísk.

Dunajský Limes v zozname UNESCO

Výstava je aj pripomenutím 2000. výročia Vanniovho kráľovstva vyskytujúceho sa na našom dnešnom území a tiež oslavou úspešnej nominácie slovenských lokalít do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v rámci zápisu areálu Dunajský Limes – západná časť. Dosiaľ najkomplexnejšia prezentácia rímskych dokladov u nás je spoločným výsledkom Slovenského národného múzea, Múzea mesta Bratislavy, Archeologického ústavu SAV v Nitre, Podunajského múzea v Komárne a Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave.

K výstave je vydaný odborný slovensko­‑anglický katalóg a vyšla aj interaktívna knižka pre školskú mládež. Pripravený je pestrý sprievodný odborný a vzdelávací program. Po uvoľnení najtvrdších pandemických obmedzení výstavu možno navštíviť v reprezentačných priestoroch Rytierskej siene Bratislavského hradu, kde potrvá do konca júna 2022.

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska.
Text a foto: Peter Maráky, Juraj Kucharík