V OBJATÍ SLNKA PO CELÝ ROK

Čo je to Aruba? Ruku na srdce - viete si bez listovania v atlase spomenúť, kde tento ostrov leží? Tým, čo zo zemepisu nemali jednotku, by mohli niečo pripomenúť ďalšie ostrovy súostrovia Holandské Antily - ostrovy Bonaire a Curacao.

Aruba je najmenší ostrov z Holandských ABC - ostrovov Aruba, Bonaire a Curacao. Tieto tri ostrovy ležia v južnej časti Karibského mora, len niekoľko desiatok kilometrov od pobrežia Venezuely. Spolu s ďalšími troma karibskými ostrovmi - St. Maarten, St. Eustatius a Saba vytvárajú celok nazývaný Holandské Antily a sú súčasťou Holandského kráľovstva. Všetky ostrovy majú spoločnú centrálnu vládu Holandských Antíl.

Jedinou výnimkou je práve ostrov Aruba, ktorý má od roku 1986 samostatnosť v rámci kráľovstva. Je od ostatných ostrovov nezávislý a tvorí samostatný celok v rámci Holandského kráľovstva. Najvyšším členom jeho demokratickej vlády je guvernér menovaný kráľovnou.

Pre zaujímavosť niekoľko zemepisných údajov: Aruba je ostrov 31 km dlhý, 9 km široký a žije tu asi 90 000 obyvateľov. Ostrov Bonaire je rozlohou stredný z trojice, ale žije na ňom len 14 500 ľudí. Curacao je najväčší rozlohou aj čo do počtu obyvateľov - približne 170 000.

RAJ PRE ZIMOMRAVÝCH

Jednou z najvýznamnejších predností Aruby je podnebie. Suchá tropická klíma na ostrove je pre našinca viac než prívetivá. Aruba leží v tropickom pásme, ale bokom od tropických búrok a hurikánov. Priemerná teplota je celoročne veľmi stabilná a pohybuje sa okolo 28 °C. Nízka vlhkosť vzduchu a neustály chladivý vietor osušujú pot a ochladzujú telo natoľko, že človek nikdy nezažije pocit nepríjemnej horúčavy. Počas najlepšej sezóny od polovice decembra do polovice marca, keď ostrov navštívi najviac turistov, občasný dáždik príjemne spestrí stereotyp slnečných dní. Zvyšok roka sú v suchom podnebí zrážky výnimkou. Arubčania hrdo vyhlasujú, že majú len jedno ročné obdobie -celoročné slnečné leto.

Úradným jazykom na Arube je holandština, ale pre bežnú komunikáciu sa používa miestny jazyk papiamento. Nejde iba o nárečie, ale o skutočný jazyk, ktorý vznikol zmiešaním slov pôvodného jazyka indiánov Arawak s jazykmi prisťahovalcov, teda španielčinou, portugalčinou, angličtinou, holandštinou, francúzštinou i ďalšími jazykmi. Na každom z ostrovov sa používa trocha iné nárečie papiamenta. Ostrovania z rôznych ostrovov si síce rozumejú, ale ich papiamento sa odlišuje asi ako britská a americká angličtina. Na ostrovoch sa veľmi prezieravo kladie dôraz na výučbu jazykov. Všetky deti sa od desiatich rokov učia španielčinu a angličtinu a väčšina obyvateľov ostrova sa týmito jazykmi dobre dohovorí.

PÔVODNE „NEUŽITOČNÝ OSTROV"

História? Na tú zabudnite! Týmto lakonickým vyhlásením vyjadrujú Arubčania svoj názor na minulosť ostrova. Aruba žije dneškom a myslí na zajtrajšok. Ale je história tejto vzdialenej krajiny naozaj taká nezaujímavá? Čo sa tu dialo v časoch, keď sa v Európe bojovalo o tróny a striedali sa revolúcie?

Arubu rovnako ako Bonaire a Curacao objavil a pre Španielsko zabral v roku 1499 moreplavec Alonso de Ojeda. Ostrov bol osídlený mierumilovnými indiánmi Caiquetos z kmeňa Arawak. Títo indiáni sem ušli z územia Venezuely pred násilím krvilačného kmeňa Caribs. Domorodci žili na úrovni doby kamennej a dobre vyzbrojeným španielskym dobyvateľom sa nemohli ubrániť. Rozvinutejšia civilizácia im ukázala svoju „láskavú tvár". Všetkých zajali a odvliekli ako otrokov do Santo Domingo na prácu v zlatých baniach.
 Predstava ideálnej dovolenky sa v 16. storočí trocha odlišovala od tej dnešnej. Preto keď sklamaní Španieli nenašli na ostrove žiadne väčšie množstvo zlata, označili Arubu rovnako ako ďalšie z ABC, za „neužitočný ostrov". Niektorí pôvodní obyvatelia sa na ostrov vrátili o jedenásť rokov neskôr, keď dobyvatelia zmenili ostrov na veľkú dobytčiu farmu a indiáni sa im opäť hodili na prácu.

V roku 1618 ostrovy pripadli Holanďanom a stali sa súčasťou Holandského kráľovstva. Okrem krátkeho obdobia anglickej nadvlády 1805 -1816 tu holandská vláda vytrvala až do dnešných dní. Aj Holaďania využívali ostrov na chov hovädzieho dobytka a bránili sa prílevu prisťahovalcov.
Až od roku 1700 sem prichádzali novousadlíci z Európy. Od roku 1824 sa tu sto rokov ťažilo zlato a od roku 1924 ropa. Ťažba ropy bola až do jej útlmu v roku 1986 hlavnou pracovnou príležitosťou.

Súčasná vláda aj obyvatelia pochopili, že najväčším bohatstvom Aruby je vľúdna klíma, priezračné modré more, korály, palmy a viac než jedenásť kilometrov pláží s bielym pieskom.


TURISTOV SI HÍČKAJÚ

Cestovný ruch sa stal pre ekonomiku Aruby prvoradý a zákonite je aj zdrojom veľkého množstva voľných pracovných miest. Arubčania chápu, že pravé spokojný turista je tou sliepkou znášajúcou zlaté vajcia. Preto sa ho nepokúšajú obťažovať, okradnúť, terorizovať alebo mu nátlakom vnútiť nejaký tovar, ako sa deje v mnohých iných krajinách. Každému z hostí je decentnou formou ponúknuté všetko, čo ostrov poskytuje. Návštevník si môže už len vyberať z prebohatej ponuky činností: od opaľovania sa na palmovej pláži 12,5 stupňa pod rovníkom, v chladivom vetríku a s pohárikom banánového daiquiri v ruke, cez najrôznejšie vodné i nevodné športy až po prehliadku ostrova hoci z paluby vrtuľníka. A verte, že pohľad z helikoptéry na koralové útesy, tyrkysové až kobaltovomodré more a bizarné skalné útvary je naozaj fascinujúci.

Aj keď sa cestovný ruch na Arube rozvíja rýchlym tempom, je prísne limitovaný a plánovaný. Plánovanie pomáha optimálne využiť všetky športové a zábavné zariadenia, ale najmä a predovšetkým chráni prírodné bohatstvo ostrova pred prílišným prílevom turistov.

Tu treba zdôrazniť jednu veľmi príjemnú skutočnosť. Na Arube je nielenže nízka vlhkosť a chladivý vetrík pôsobí ako prírodná klimatizácia, ale navyše tu neobťažuje žiadny hmyz. Nechce sa tomu veriť, ale žiadne muchy, ovady ani komáre tu jednoducho neuvidíte. Je to spôsobené tým, že sa muchám vo vetre zle pristáva, a tak radšej ani neštartujú.

Necelých 500 rokov po svojom historickom objavení sa Aruba stala jednou z najznámejších svetových turistických lokalít. Španielsky objaviteľ Ojeda by sa asi veľmi čudoval, ako jeho potomkovia zmenili názor na užitočnosť tohto ostrova.

NA FARBE PLETI NEZÁLEŽÍ

Obyvatelia Aruby, to je kapitola sama pre seba. Najstručnejšie by sa možno dali charakterizovať ako mierumilovní, dobrosrdeční ľudia najrôznejších odtieňov farieb. Všetci ostrovania majú rovnakú štátnu príslušnosť, avšak o spoločnej národnosti sa vôbec nedá hovoriť. Oficiálne sa odhaduje, že tu žijú príslušníci až 80 národností. Okrem „pôvodných Arubčanov" - teda potomkov indiánov Arawak, Španielov a Holanďanov, sú to ešte Seveero- a Juhoameričania, Európania i Číňania či skôr ich potomkovia.

Následkom miešania rás tu žijú ľudia s najrôznejšou farbou kože. Prevládajúca je síce farba mliečnej čokolády, ale stretnúť môžete aj čokoládu bielu alebo horkú.

Je ťažké sa s nimi nespriateliť, keď pohostinnosť a priateľstvo si cenia natoľko, že ich ospevujú aj v národnej hymne.

Úsilie čo najlepšie sa postarať o návštevníkov cítiť aj zo súťaží, ktoré na tomto ostrove každoročne usporadúvajú: súťaž o najlepšie hotelové zariadenie a najlepšieho hotelového manažéra.

Na Arube je všeobecne veľmi nízka zločinnosť a autá sa tu vôbec nekradnú. Miestni obyvatelia ich často opúšťajú zaparkované s taškou na sedadle, kľúčom v zapaľovaní a so zapnutým motorom. To preto, aby mohla zostať zapnutá klimatizácia. Na moje starostlivé zamykanie auta sa pozerali so zhovievavým úsmevom.

Tunajšie kulinárske špeciality sa podobajú miestnym obyvateľom a ich jazyku - príjemné všeličo. „Naša kuchyňa je rovnako crazy ako my", smejú sa Arubčania. A tak dostanete na veľkom tanieri napríklad americký steak a francúzske zemiaky s kapustou, na steak bude pripichnutý ananás, pomaranč a čerešňa. To všetko doplnené žltým a červeným melónom, pomarančom a grepom a zaliate pikantnou omáčkou. Crazy. Ale vždy chutné.

Pravdepodobne kríženie mnohých ľudských rás spôsobilo, že na ostrove žije veľké množstvo krásnych žien. Určite nie je náhoda, že z takého malého počtu obyvateľov sa nedávno dve dievčatá úspešne zúčastnili svetových súťaží krásy.

Aruba je ostrov pokoja, mieru a pohody. Ostrov, ktorý nikdy nepoznal vojny, tajfúny, tornáda či iné živelné pohromy, rovnako ako smog alebo inverziu. Ostrov, ktorého obyvatelia nechápu, čo to je rasová diskriminácia, xenofóbia, nábožensky motivované násilie a etnické čistky. Ostrov, kde sa nevyskytujú žiadne jedovaté pavúky, hady ani nebezpečný hmyz, kde nehrozia tropické choroby ani zločinnosť. Vari práve toto majú na mysli miestni obyvatelia, keď s hrdosťou používajú slovné spojenie Aruba - šťastný ostrov.

A sú to práve usmievaví Arubčania, ktorí spolu s prívetivým podnebím vytvárajú z tohto ostrova to, čím dnes je - miestom, na ktoré sa návštevníci vracajú. Vracajú sa, pretože na šťastnom ostrove sa naozaj cítili byť šťastní.

Martin Bršata