DENNÍK RELAX - ZVONY DOKÁŽU MAĽOVAŤ

ZVONY DOKÁŽU MAĽOVAŤ

Zvuk kostolných zvonov ma v ostatnom čase čím ďalej tým viac fascinuje. Keď sa v našej chrámovej veži rozhojdajú tri zvony rôznej veľkosti a srdcia začnú udierať na ich kovové okrúhle steny, ich jednotvárna no fascinujúca  hudba sa šíri celou dedinou. Ak sú vhodné poveternostné podmienky, aj za hranice chotára. Zatvorte oči a predstavte si ten hlahol: Bim – bam – bom. Doslova a do písmena bim-bam bom. Nádhera. Súzvuk. Spolupráca. Jednoducho im to ladí. AJ KEĎ BIJÚ STÁLE ROVNAKO, ZNEJÚ ZAKAŽDÝM INAK. Smútočne vtedy, keď oznamujú úmrtie človeka. Slávnostne, keď oznamujú začiatok nedeľných bohoslužieb. Veľkolepo, keď sa ich hlahol šíri počas procesie na Veľkonočnú vigíliu.

Zvony si robia svoju prácu stále rovnako dokonale, v pravidelnom rytme a tónine. No farbu ich hudby si kreslíme v našej mysli alebo maľujeme v našom vnútri sami. Stačí si len nastaviť plátno nášho srdca a nanášať odtiene hudobnej harmónie, ktoré zvuk zvonov ponúka. A presvedčíme sa, že aj keď bijú rovnako, znejú zakaždým inak. Predstavme si hlas jedného dominantného zvona: bim-bim, bim-bim, tak sa ozýva ráno, na obed aj večer. Kedysi bolo tradíciou, že sa ľudia počas toho modlili známu modlitbu Anjel Pána. Za rovnakého zvuku spúšťajú chlapi z pohrebnej služby rakvu s nebohým do čerstvo vykopanej jamy. Kým zvon trikrát za deň zvoláva k modlitbe prosebne, pri pohrebe žalostí. No ten istý zvon, keď raz do roka na Štedrý deň povoláva všetkých k slávnostnej večeri, sa raduje, teší sa na príchod nového Človeka.

Žiť v obci s kostolom, denne počúvať tlkot kovových sŕdc a nevyjsť na vežu, by bolo nedokonalým zážitkom z týchto nenahraditeľných hudobných nástrojov. Raz som sa vybral, oplatilo sa. Popri nich som sa cítil akýsi malý, bezvýznamný, najmä keď som sa s rešpektom zahľadel na ten najväčší. Meral niečo vyše metra a vážil približne tristo kilogramov. Neviem, či práve na ňom, alebo na niektorom z jeho susedov bol nápis: Keď vás budím, vstaňte. Keď sa lúčim, plačte. Keď vás volám, príďte.

Obyčajný kus odliateho kovu, poviete si. Ibaže so srdcom. Započúvajte sa na Štedrý večer, ako aj ten váš krásne a radostne bije.


Michal Várošík  Vianoce 2017

Autor fotografie:www.pixabay.com