Reklama, čo nepozná hraníc

To, že sa televízna reklama stala luxusnou dámou našich obývacích priestorov, je pre súčasného konzumenta mediálnych produktov suchou banalitou, a tak si vôbec netreba lámať hlavu nad tým, či ju máme alebo nemáme posunúť do priestoru hlavného večerného spravodajstva. Na reklame v jej komunikačnej podstate nie je nič prudko jedovaté ani protizákonné, no diváci vo vzťahu k spotom už dlhé roky prechovávajú antipatiu. Televízna reklama vyrušuje zanietených filmových a seriálových divákov, kričí, máli sa jej čierno-biela scéna a popritom každý reklamný blok trvá tak dlho, až to v nás iskrí.

Cieľom tohto príspevku zaiste nie je odsunúť televíznu reklamu na pokraj mediálnej spoločnosti, vysiela sa preto, lebo prináša zisk a jej vylúčenie z programovej štruktúry by pre hocktorú komerčnú televíznu stanicu znamenalo hotovú samovraždu. Peniaze valcujú svet a žiadna ľudská dôstojnosť im v ceste rozhodne stáť nebude. Dali sme reklamným spotom palec, ony nám vyjedli mozog. Zarábajú na emóciách, otázkach života a smrti, útočia na bezbranného detského diváka a čoraz častejšie majú po ruke slovník slovenských obscénností a vulgarizmov. Len tak ďalej, vážený mediálny priestor, veď už neraz si sa na vlastných divákoch presvedčil, že bez inteligencie a štipky úcty sa robia oveľa väčšie peniaze!

Tatiana Kovalčinová