Ľudové zvyky...

Ľudové zvyky...

V minulosti bol rok na dedine určite oveľa zaujímavejší ako rok v meste. Ukončenie prác na poli, kratšie dni a dlhšie večery boli ideálne na to, aby sa ľudia s láskou vracali ku svojim koreňom a pripomínali si zvyky starých rodičov. Kto žil na dedine aspoň určitú časť svojho života, na ľudové zvyky a tradície nedá dopustiť. Najzaujímavejšie zvyky sa viažu pochopiteľne k najkrajším sviatkom roka na obdobie ich prípravy – advent a Vianoce.

Popis vychádza zo zvykov nášho vidieka, ktoré majú základ najmä v pohanských zvykov. Vianočným sviatkom predchádzali tzv. „stridžie dni“ – pôsobenie nečistých síl, stríg a bosoriek. Ochranou pred nimi boli hlávky cesnaku, cibule a kríže.

Na svätého Martina vyplácali gazdovia obecného pastiera, ktorý doniesol do každého domu zelený prútik “martinák“ a pridal verš požehnania pre celú gazdovu rodinu. K tomu dňu sa viaže aj veľa pranostík, ako napríklad: „Na Martina medveď líha alebo Na svätého Martina drž sa synku komína.“

K tzv. „stridžím dňom“ patril sviatok Ondreja, Barbory a Lucie. Na Ondreja dievky odlievali olovo, podľa odliateho tvaru písmena hádali meno budúceho manžela. Pranostika na Ondreja hovorí: „Na svätého Ondreja dávaj sane do dvora.“

Na Barboru chodili dievky a ženy omotané bielymi plachtami s husacím krídlom a vymetali kúty – vymetali zlé sily z domácnosti. K tomuto dňu sa viaže nasledovná pranostika: „Svätá Barbora vyháňa drevo zo dvora.“ Ak si na Barboru odrhneme vetvičky z čerešne, do Vianoc vykvitnú.

Deň svätého Mikuláša sa zachoval najmä pre radosť deti. Mikuláš s veľkým vrecom darčekom sprevádzaný anjelom a čertom našiel svoje uplatnenie aj v mestách. Kde nestačil Mikuláš pridal sa ruský Dedo Mráz, či americký Santa Claus. Ľudová pranostika hovorí, že: „Keď na deň Mikuláša sneží, bude požehnaný rok.“

Vari najdôležitejší striží deň bol na Luciu- spájala sa so svetlom – sviečkami. Mládenci začali na Luciu robiť drevený stolček bez klincov. Každý deň na ňom niečo urobili a keď si naň počas polnočnej omše sadli za oltár, videli všetky ženy z dediny, ktoré boli bosorky. Potom museli rýchlo utekať domov a za sebou rozsýpať mak, aby im bosorky neublížili. Aj Lucie chodili po domoch zahalené v bielom šate s husím krídlom a vymetali domy a ometali  členov rodiny- vyháňali zlo.

Dvanásť dni od Lucie do Štedrého večera predstavovala 12 mesiacov budúceho roka, podľa počasia v daný deň sa určovalo počasie mesiaca nasledujúceho roka.

Ako pre koho, ale pre mnohých sú ľudové zvyky a tradície symbolickou bránou prechodu zo starého do nového sveta. Potešia srdce i oko a význame obohatia predvianočný čas.

Autor: Anna Čunderlíková