Vraví sa, že diela svetových literárnych velikánov vznikali za tých najneočakávanejších okolností. Autori nemali počas svojej kreatívnej činnosti na ružiach ustlané, väčšinou ich služobníctvo neovievalo pozlátenou šatkou ani vejárom a vo svojom súkromnom či profesijnom živote taktiež neprechádzali najvyumelkovanejšími zákutiami. Trápili ich rôzne zdravotné, vzťahové či finančné problémy, mali chuť vyplakať sa, udrieť po stole a zahodiť papier s ceruzkou čo najďalej. Lenže oni sa ani za svet nevyhovárali na nepriaznivé podmienky, stratené ilúzie či zakopané múzy. Písanie nebolo ich prácou, ale poslaním, a preto verili, že to, čo sa deje vôkol nich, je dielu istým spôsobom na osoh.
Pred písaním sa treba s niekým pohádať, zakričať si, vyplakať sa, poobhrýzať si nechty a až po týchto akčných scénach možno tvoriť. Raz som to skúsila a vedzte, naozaj to má niečo do seba. Po rozchode s frajerom som sa dala do písania reportáže. Môj profesor žurnalistiky zhodnotil tento pokus na jedno veľké Á-čko. Keď mi je do plaču a sama ani neviem prečo, schytím laptop a píšem niečo lyrické. Doposiaľ ma nikto za moje básničky neopľul, tak to radím aj vám. Najprv sa zbavte fyzickej aj psychickej rovnováhy, polemizujte s hocikým, udrite po čomkoľvek a nakoniec sa usaďte za písací stroj!
Tatiana Kovalčinová
Články z rubriky: Úvahy a zamyslenia
Súťažte s nami !
