Aj vy oslavujete Deň otcov?

Aj vy oslavujete Deň otcov?

Na Deň detí je už automatické, že naše ratolesti zbystria svoju pozornosť a nárokujú si na nejakú drobnosť. Veď predsa majú svoj sviatok! Aj v škole majú špeciálny program a teta v obchode im s úsmevom podala nezaplatený cukrík. Aj všetky mamy očakávajú, že v máji okrem celoročne očakávanej besiedky s prvými skoro-profesionálnymi výkonmi svojich detičiek, dostanú od partnera aspoň bozk s nádychom vďaky. Ale čo živitelia rodín, otcovia našich ratolestí ? Nezaslúžia si aj oni svoj sviatok? Možno viacerí z Vás pokrútia hlavou najmä pri myšlienke, že opäť preberáme model sviatkov zo západných krajín. Nestačí Hallowen a Svätý Valentín? Ja som zástanca myšlienky, že dobrého nikdy nie je dosť. Po tradičných oslavách všetkých členov rodiny si určite aj spomínaný sviatok nájde svojich zástancov.
Prečo k nám vlastne prišiel a odkiaľ pochádza? Dôležitý je dôvod, prečo vznikol. Tak ako v prípade Dňa matiek, aj Deň otcov je predovšetkým o vďake. Vyjadrenie vďaky za obetavosť a lásku stála na počiatku samého vzniku tohto sviatku. Hlavnou aktérkou bola Sonora Smart Doddová z Washingtonu, ktorá v roku 1910 pocítila túžbu odvďačiť sa všetkým otcom, ktorí boli starostliví a obetaví vo vzťahu k svojim deťom, presne ako jej otec, ktorý sa po smrti svojej manželky sám staral o šesť detí. K samotnému uzákoneniu sviatku došlo však až v roku 1972. A tak sa tretia júnová nedeľa (podľa dátumu narodenín Soroninho otca) stala dňom, kedy ďakujeme všetkým otcom.
Aká je rola otca v dnešnej rodine? Okrem úlohy živiteľa rodiny, ktorá vychádza zo spoločenských očakávaní a nárokov, je to dôležitá rola blízkej osoby, ktorá dieťa sprevádza počas celého života. Otec nie je len animátorom voľného času, či bezodnou pokladničkou, ktorá vždy na požiadanie vydá svoje poklady. Otec sa pre deti stáva vzorom, prvou autoritou, s ktorou deti prichádzajú do styku. Od vytvorenia tejto väzby v mnohých prípadoch závisí prijímanie ďalších autorít v živote ako sú napríklad učitelia v škole. Deti potrebujú cítiť, že otec je tu pre nich, a že je prítomný nielen telom, ale predovšetkým duchom. Že on je ten, za kým môžu prísť nielen pri svojich úspechoch, ale aj počas pádov. Otcovské potľapkanie po pleci má stále rovnakú silu ako v minulosti. Nemyslíte?
Tak, oteckovia, všetko najlepšie!
 
Katarína Matušková