Zelená stužka...

Zelená stužka...

Ukrýva v sebe nádej na prechod „skúškou dospelosti“ – maturitnou skúškou. Každý si rád zaspomína, veď čas stužkových slávností je jednou z najvýznamnejších udalostí stredoškolského štúdia.

„Navždy sa zachová v pamäti stužková...,“ slova piesne skupiny Elán, ktorá takmer zľudovela. Stačí, ak zaznie pár taktov a Iveta sa spomienkami ocitne v kúpeľnej dvorane, na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia, na svojej stužkovej.

Na stužkovú vďaka triednej a za podpory rodičov mysleli už od prvého ročníka. Vytvorili si „triednu banku.“ Pokladníčka každý mesiac zapisovala vklady a starostlivo úspory obhospodarovala. Aj vďaka tomu bolo obdobie ich stužkovej krásne a bezproblémové. Radosť nezatienili žiadne finančné problémy. Tiež je pravda, že maturanti tej doby boli možno o niečo skromnejší a náklady na stužkovú neporovnateľne nižšie.

Kedysi vraj boli stužkové iba záležitosťou žiakov a učiteľov. Tá Ivetina bola už aj za účasti rodičov a pravda, ako inak aj za účasti priateľov - chlapcov, viac či menej srdcu blízkych. Iveta bola jediná dcéra a jediná vnučka, žiadni mladí muži v blízkej, ani vzdialenej rodine neboli a s priateľom sa rozišla krátko pred stužkovou. Neriešila to, o to viac to trápilo jej spolužiačky. Alena a Danica nezávisle na sebe a pravda bez vedomia Ivety, zažali organizovať Ivetin „problém,“ lebo oni to za problém považovali. Nedbali na to, že si Iveta netúžila nikoho pozývať. Neúčasť chlapca na stužkovej komentovala slovami: „Pozvem si prvého, ktorý mi v deň stužkovej príde do cesty.“ Aj keď išlo u uzavretú spoločnosť, zvedavých mladých mužov bývalo na stužkových viac než dosť, najmä ak išlo o čisto dievčenskú triedu.

Deň stužkovej bol šok pre všetkých. Alene a Danici neostalo nič iné, iba si chlapcov „ponechať,“ veď ich pozvali. Iveta aj keby bolo chcela, nevedela, ktorému chlapcovi by mala dať prednosť – Aleninmu či Danicinmu? Rodičia Ivety riešili platbu za chlapcov, veď boli pozvaní pre ich dcéru, aj keď to bolo bez jej a ich vedomia. Stalo sa! Iveta bola v tom nevinne, ale „hubovú polievku“ od rodičov dostala. Nakoniec urobila tak, ako pôvodne zo žartu plánovala. Po oficiálnej časti si vybrala tanečníka z davu - „zo zvedavcov.“ Po tanci išiel každý k svojmu stolu – Iveta k rodičom a mladý muž ku kamarátom. Okrem stužkovej sa nikdy viac nestretli.

Iveta si potrebovala usporiadať minulý vzťah, uzavrieť ho. A na to nebol čas, sústredila sa na učenie – na maturitnú skúšku. Na stužkovú jej zostala pekná spomienka, hoci s nevyslovenou výčitkou. V danej situácii musela povedať nie, ale bez pocitu viny to nezostalo. Dúfala, že odmietnutie chlapci pochopili, nakoniec boli na to dvaja.

Autor: Anna Čunderlíková