Muži verzus ženy

Muži verzus ženy

Čas od času sa s kamarátkami stretávame pri poháriku lahodného vínka a klebetíme o všetkom, ale najčastejšie o mužoch – vlastných. Čo na nich milujeme a čo neznášame. Zbožňujem, keď sa podelím o nejakú príhodu o svojom mužovi, a ostatné sa pridajú s dodatkom – „ Môj robí to isté!“ Cítite sa potom skvelo, pretože nemáte čo závidieť. Vyjadrenie typu – „Môj toto nerobí!“ – je neprístupné. Podmienkou je mlč, alebo sa pridaj. Na mojom mužovi ma vytáča, keď:

 

Niečo hľadám
Vždy veľmi znervózniem, keď niečo hľadám a neviem to nájsť – asi ako každý. Vtedy sa obrátim na svojho muža s prosbou o pomoc – ako poslednýkrát. Chcela som ísť na pôjd po orechy do koláča a nemohla som nájsť rebrík.
„ Prosím ťa, nevidel si rebrík?“
„ A na čo ti je?“
Bože, čo je to za otázka, na čo je komu asi rebrík, asi potrebuje niekde vyliezť. Chcela som mu povedať, že sa idem obesiť na slivku, ale potlačila som túto uštipačnú poznámku.
„ Potrebujem ísť na pôjd po orechy.“
„ Aha, nevidel!“
Nezabite ho po tejto odpovedi!
 
Keď niečo hľadá on
Minule hľadal v kuchyni sito.
„Kde je sito? V jednom kuse tu prehadzuješ veci, raz je sito v spodnej poličke, potom v hornej. Stále tu niečo meníš!“ V duchu si poviem, že môže byť rád, že som nevymenila ešte jeho.
Dívam sa na neho s miernym úžasom. Počítam do 100 a tipujem, pri ktorom čísle to sito nájde, pretože sa na neho díva a nevidí ho. Mimochodom, už 5 rokov je na tom istom mieste, zavesené na stene.
 
Hladný muž – hotová katastrofa
Najhoršie, čo môže byť, keď muž nemá navarené. Vtedy chodí ako zúrivý tiger v klietke.
Prídem domov z práce a jeho prvá otázka znie : „Čo budeme jesť?“ Logika hovorí, že ako som hladný, otvorím si chladničku a najem sa. Aspoň ja to takto robím. To je asi tá mužská a ženská logika. Ešte zaujímavejšia otázka je, keď prídeme naraz z práce domov a on sa ma opýta, čo som varila. Ako sa to môže opýtať, keď mi do auta ešte stále nenamontoval „pojazdnú vývarovňu.“
 
Aby sme však boli férové .... 
Muži nechápu ako je možné, že sa pri praní ponožiek vždy nejaká stratí. Čo my za to môžeme? Dali sme do práčky pár, nemôžeme za to, že sa nejaká ponožka rozhodla byť single. Ani my to nechápeme.....
„Za desať minút som hotová.“ Muži už vedia, že k tomuto časovému úseku musia pripočítať ešte pol hodinu. „ Preboha, čo tam toľko robíš, obliekaš sa hodinu! Ja som oblečený za päť minút.“ Áno, je to pravda, ale na figuríne tá blúzka vyzerala oveľa lepšie. Vo všetkom som tučná, nič na mňa nie je, nemám si čo obliecť. Ach, jaj.
„Jasne som sa ťa pýtal, či tam chceš ísť, povedala si, že nie, lebo je to drahé! Ako ma malo napadnúť, že tým myslíš, samozrejme, že tam chcem ísť, dovtíp sa! Vidíš, nedovtípil som sa!“
A asi pre všetky tieto malé, či veľké peripetie sa muži a ženy tak milujú.
 
SH
Obrázok: sxc.hu/1380715