Kto je ona?

Kto je ona?

Otváram oči a zisťujem, že odtiaľ nepochádzam. Hlava ma dozaista nebolí, to len jedna opičia rodinka si z mojej lebečnej kosti robí každý víkend pristávaciu dráhu. Na sebe mám oblečené tričko neznámej veľkosti, od neznámeho majiteľa, no výrobca je na betón jasný. Čínsky. Ponožky spoznávam, sú moje, lenže k tomuto skromnému outfitu by sa aspoň z istých morálnych princípov hodili aj nejaké (po)voľnejšie tepláky. Posteľ, na ktorej sa doposiaľ z nezistených príčin vyskytujem, je taká veľkoplošná a kývadlová, akoby patrila manželom po dvadsiatich rokoch.

Detail po detaile skúmam najbližšie okolie. Ružovkasté steny, áno, počujete dobre, ružovkasté steny sú oblepené komerčnými hviezdičkami so širokými úsmevmi a vyretušovanými celulitídami. Môjmu oku najviac ulahodila poflitrovaná lampička na nočnom stolíku, na ktorej bolo vryté upozornenie: Life is life! Na posteli, skrini a na rôznych drevnatých policiach ležali samé detinské plyšáky, čo mali na ušiach pripnutý papierik s venovaním pravdepodobne láskyplnejším než celý svet.

Nič to, zosumarizujme si fakty, nie domnienky a postupne prídeme na to, kde sa práve nachádzam. Táto izba isto-prečisto nie je moja a keďže poriadkumilovnú barbinku za kamošku taktiež nemám, som čertovsky stratená v cudzom byte.

Náhle sa dokorán roztvoria dvere a do izby vstupuje malá, tenká blondínka s celkom chutnom tváričkou. Je to len sen alebo mi skutočne nesie na tácke raňajky do postele? „Mojko, som rada, že sme sa našli. Na tú krásnu noc v tvojom objatí nikdy nezabudnem,“ týmto cudným zhodnotením mojich včerajších flámov ma neznáma blondínka dostala do rozpačitých rozpakov. V tej trápnej chvíli som sa nezmohla ani na jediný pazvuk, nieto na slovo. Teraz už ani neviem, či to bolo našťastie alebo na škodu, no svoj zúbožený a neprebudený pohľad som upriamila na pečiatku, čo sa mi jagala na ľavom zápästí. Lesbic club.

Z bytu tejto útlej dievčiny som vybehla rýchlosťou besnej lesnej zveri, do niekoľkých sekúnd som bola v bezpečí svojho domova, a dnes s istotou viem, čo najviac zbližuje ľudské charaktery. Je to kvalitný... alkohol.

Tatiana Kovalčinová